K workoholizmu, tzv. závislosti na práci mali blízko už kalvinisti. Ich stará filozofia hlásala, že človek môže byť prostredníctvom práce spasený a naopak, časté zábavy vedú k jeho zatrateniu. Aj judaizmus veľmi kladne hodnotí prácu. Príkladom ťažkého workoholika bol francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac, ktorý začínal už od polnoci a aby vládal pracovať, pil veľké množstvo čiernej kávy (Weil, A., Rosen, W.,1993). Aj v súčasnosti je usilovná práca, najmä v ekonomicky vyspelých krajinách výrazne podporovaná a pracovať nadčas je u mnohých zamestnávateľov trendom.
Workoholizmus je umelé slovo, vytvorené podľa slova alkoholizmus. V roku 1971 ho v USA prvýkrát použil psychológ a kňaz Waine Oetes. Work addiction-závislosť na práci je pojem totožný, používajú sa tiež pojmy workoholický syndróm, workofília, či ergománia.
Klasifikácia workoholizmu
Závislosť na práci
- nie je samostatná diagnostická jednotka,
- nie je uvedená v žiadnom diagnostickom manuáli,
- je považovaná za symptóm obsedantno-kompulzívnej poruchy, t.j. ide o obsesiu, vyznačujúcu sa poriadkumilovnosťou, perfekcionizmom a o snahu kontrolovať, na úkor efektívnosti, otvorenosti a flexibility.
Až v 70. rokoch minulého storočia boli realizované podrobnejšie výskumy workoholizmu, ktorý je považovaný za „najkrajšiu závislosť“, ktorá je hlavne v súčasnosti hodne podporovaná (Robinson, B.E.,1996). Pre workoholizmus zatiaľ neexistuje všeobecne prijateľná definícia.
Postoje odborníkov k workoholizmu sú rôzne. Oates W.(1971) považuje workoholikov za osoby, pre ktorých sa potreba pracovať stala natoľko silnou, že im výrazne narúša ich fyzické zdravie, medziľudské vzťahy a pocity šťastia. Porterová(1996) špecifikuje workoholizmus ako nadmerné zapojenie sa do práce, spojené so zabúdaním na ostatné oblasti života. Harpas a kolektív ďalších spoluautorov chápu workoholizmus ako značné a trvalé zaujatie s prácou súvisiacimi aktivitami a myšlienkami, ktoré nepramenia z externých potrieb a ide o behaviorálne a kognitívne zaujatie prácou, ktoré je trvalé (Fassel, D., 1990,Burke,R.J.,1999, Harpas I., Snir,R., 2003).
Veľký lekársky slovník (Vokurka,V.,2002) uvádza, že workoholizmus je závislosť na práci a výkone. V myslení workoholikov prevažuje orientácia na prácu, pri súčasnom obmedzení iných záujmov a aktivít (rodiny, zábavy a podobne), čoho dôsledkom je spoločenská izolácia jedinca, stavy psychického a fyzického vyčerpania, psychosomatické potiaže, ale aj možné závislosti na návykových látkach.
Etiológia workoholizmu
- špecifické príčiny workoholizmu známe nie sú,
- psychologické predpoklady uvádzajú frustrácie, neuspokojené túžby a potreby jedinca, pričom práca je dočasným únikom z reality.
Podnetom pre vznik workoholizmu
- v detstve – v primárnej rodine bývajú chyby rodičov vo výchove, špatné rodinné vzťahy, psychické problémy rodičov, závislosti v rodine a ďalšie,
- v škole – prehnaný dôraz je kladený na usilovnosť, známky a vedomosti,
- vo vlastných rodinách – ťažké a nezvládané problémy, vážne ochorenie člena rodiny, nevera, vysoké finančné nároky, existenčné problémy a ďalšie,
- v zamestnaní – nadriadený-workoholik, prehnaná súperivosť v práci, vysoká osobná, či finančná zainteresovanosť, obavy zo straty zamestnania a ďalšie,
- celková atmosféra v spoločnosti – ktorá je zameraná na výkon, úspech a zhromažďovanie financií (Killinger, B.,1998).
Výskyt workoholizmu
Rizikové skupiny workoholizmu (Harpas,I., Snir,R., 2003)
- osoby s vyšším vzdelaním a funkciou-riaditelia, konatelia firiem, top manažéri, vedeckí intelektuáli, hviezdy a umelci šoubiznisu, zamestnanci verejných služieb..,
- hlavne pracovníci v privátnom sektore.
Workoholizmus a pohlavie (Kaufman,G., Uhlenberg,P.,2000, Harpas,I,. Snir,R., 2003)
- vzťah medzi pohlavím nie je jednoznačný,
- viaceré štúdie preukazujú vyšší výskyt u mužov, než žien, vyšší výskyt u ženatých, než slobodných.
Incidencia workoholizmu je výrazne vyššia v USA a v západnej Európe (Machlowitz,M.,1980). V Japonsku až 10% všetkých pracujúcich zomiera na kardiovaskulárne ochorenia pre excesívnu prácu a stres. Tzv. smrť z prepracovania karoshi býva spôsobená excesívnou prácou 60-70 hodín týždenne. Až 350 ambulancií tu lieči problémy s workoholizmom (Nishiama,K., Johnson,J., Karoshi, V.,1997, Scot, K.S., Moore, K.S.,Miceli,M.,P.,1997).
Neurobiológia workoholizmu
V dôsledku silnej pracovnej zaujatosti sa u workoholikov vo veľkom množstve uvoľňujú neurotransmitery epinefrín a norepinefrín (adrenalín a noradrenalín), ktoré zaplavujú ich organizmus, vytvárajú tzv. nor-epinefrínovú extázu a ovplyvňujú fyziologické funkcie v organizme, hlavne funkciu srdca (Scot,K.S., More,K.S., Micelli, M.P.,1997). Zvýšená hladina týchto neurotransmiterov v organizme pri nadmernej záťaži a strese spôsobuje spazmus ciev, hypertenziu, tachykardiu, zvýšené vylučovanie potu, ako aj nárast hladiny cukru v krvi, čo zvyšuje energiu workoholika a spôsobuje u neho ilúziu, že disponuje silou, energiou a odolnosťou.
Oba neurotransmitery v tele tiež ovplyvňujú vigilitu (cyklus bdenia a spánku) a sú súčasťou stresu. Ich zvýšená prítomnosť v organizme prispieva ku vzniku psychosomatických ochorení jedinca, ako sú hypertenzia, žalúdočné vredy , ale aj závažné ochorenia, ako sú infarkt myokardu, či cievnu mozgovú príhodu. V oblasti psychiky trpia workoholici viacerými poruchami v dôsledku pracovného stresu, ako sú, úzkostné, fobické a depresívne poruchy, poruchy spánku a mnoho ďalších.
Počas nor-epinefrínovej extázy si workoholik neuvedomuje, že je vyčerpaný a ako problém to začne registrovať až po jej odoznení, kedy extázu vystrieda nepokoj, úzkosť či depresia(Scot,K.S., More,K.S., Micelli, M.P.,1997).
Osobnosť workoholika (Scott,K.S.,More,K.S.,Micelli,M.P.,1997) je
- silne pracovne zaujatá, pracuje nadčas a túto prácu racionalizuje najmä pred svojimi blízkymi,
- chronicky unavená, lebo je neschopná oddychovať,
- neurotická, depresívna, ovplyvňovaná fyzickými a psychickými problémami,
- perfekcionistická, zameraná na úlohy a výkon,
- obsedantná, kompulzívna, túžiaca po kontrole, obávajúca sa zlyhania, ale náchylná k chybným úkonom,
- máva chladné interpersonálne vzťahy a neraz je závislá na návykových látkach.
K rozvoju workoholizmu majú sklon ľudia s určitými osobnostnými rysmi, získanými v procese vývoja, kde je daný biologický podklad, ale aj vplyv prostredia (Porter, G.,1996).
Typy workoholikov (Robinson,B.,E.,, in Nešpor, K.,2007)
Robinson popísal 5 typov workoholikov:
- impulzívny pracant – sa nadmerne, neustále a za každých okolností venuje práci, čo vedie k vysokej chybovosti, nesprávnym rozhodnutiam a v dôsledku únavy k zhoršeniu zdravia a k pracovným úrazom,
- záchvatový typ – so záchvatmi práce, z vnútorných pohnútok, s následným pracovným útlmom a nezáujmom o prácu, až kolapsom v práci, s nízkou produktivitou práce,
- hyperaktívny typ – s poruchami pozornosti, vyvolávajúcimi chaos, komplikácie a problémy v práci, s problémom prácu dokončiť,
- typ pracovného labužníka – perfekcionistu a pedanta na prácu, venujúceho práci neprimerane veľa času a energie, so snahou o dokonalosť, ktorý však nedokáže prácu dokončiť, nemá nadhľad a je ako vedúci pre okolie značne nepríjemný,
- starostlivý typ – je vysoko obetavý a rieši hlavne problémy druhých, nie svoje, až sa úplne prácou vyčerpá.
Priebeh workoholizmu (Fassell, D.,1990)
Podľa autorky workohlizmus prebieha pomaly a plazivo v 3 štádiách:
- v skorom štádiu- workoholik neustále myslí na prácu, ktorú plánuje, pravidelne robí nadčasy a odmieta dovolenky, pracovné voľno, či PN,
- v strednom štádiu- v dôsledku pracovného zaťaženia workoholik zanedbáva sociálne kontakty a jeho osobný život pomaly prestáva existovať, upadá fyzicky, má poruchy spánku, periódy pozerania sa do prázdna , tzv. „okná“,
- v neskorom štádiu- sa u workoholika začínajú objavovať fyzické aj psychické problémy, hlavne časté bolesti hlavy, chrbta, neskôr zvýšený krvný tlak, žalúdočné vredy, neraz aj závažné choroby IM, či NCMP. Workoholik začne emočne vyhasínať, je úzkostný, depresívny, s poklesom libida a s množstvom ďalších zdravotných problémov.
Kolaps workoholika (Killinger B.,1998)
Ku kolapsu workoholika môže dôjsť v priebehu 5.-10. rokov.
- v úvode, pred kolapsom má množstvo vegetatívnych potiaží-potenie, tras, tlaky na hrudníku, závrate, bolesti hlavy, bolesti rôznych častí tela, sprevádzané tikmi, vzdychaním pokašliavaním, neskôr závratmi, úzkosťami a depresiami,
- tesne pred kolapsom mu začne výrazne búšiť srdce, čo je sprevádzané potením a pocitom straty kontroly nad sebou,
- samotný kolaps je prežívaný ako výrazné vyčerpanie, s pocitom vyhasnutia a straty energie, s následným spánkom. Po kolapse si workoholik vyberá prácu len oceňovanú okolím, keďže bez práce nevie žiť a adrenalín z nej je pre neho drogou, čím sa snaží zakrývať svoje vyčerpanie. Je však extrémne vyčerpaný a k ďalšiemu zlyhaniu môže dôjsť kedykoľvek, čím sa bludný kruh workoholizmu uzatvára.
Workoholizmus a syndróm vyhorenia
Vážnym dôsledkom workoholizmu je stav, kedy jedinec stráca svoje telesné aj duševné sily. Jedná sa o syndróm vyhorenia- Burn-out syndrom-psychický stav úplného vyčerpania (celkovej únavy a emočnej vyčerpanosti).
Fázy Burn-out syndrómu (Kalwas, A., 2007)
- v predfáze jedinec ešte pracuje intenzívne, čo možno najlepšie, ale má pocit, že nie je už schopný plniť požiadavky na neho kladené a jeho snaha nie je dostatočne ohodnotená,
- v 1. fáze má pocit, že v práci nestíha a jeho práca stráca zmysel,
- v 2. fáze sa u jedinca začínajú vyskytovať počínajúce príznaky neurózy, spojené s úzkosťou, tu má pocit, že musí stále niečo robiť, ale to, čo robí nemá zmysel a výsledky,
- v 3. fáze má pocit nič nerobenia, stráca záujem o čokoľvek, je sklamaný, vyčerpaný, unavený, má poruchy spánku, pamäti a množstvo ďalších zdravotných problémov. Má zvýšený sklon užívať návykové látky. Má tiež výrazne zníženú sebadôveru a začína mať tiež problémy vo vzťahoch s okolím.
Workoholik a jeho rodina (Killinger, B., 1998)
- v dôsledku vysokého pracovného nasadenia, žije workoholik na okraji rodinného kruhu,
- rodina workoholika sa postupne naučí fungovať bez otca a môžu sa v nej vytvárať tzv. nezdravé, skryté spojenectvá (napr. matka-dieťa), s cieľom zmeniť tento stav v rodine,
- ak workoholik obetuje práci všetko (lásku, energiu, čas), väzby medzi ženou a mužom sa v manželstve rozpadajú, neskôr dôjde v rodine „boj o moc“, čo stabilitu rodiny ohrozuje a väzby matka-dieťa sa stávajú pevnejšie, než manželské,
- workoholik- manžel býva potom mlčanlivý, tichý, obsesívny, premýšľajúci a postupne neprístupný,
- manželka workoholika je síce citlivá, vrelá, láskyplná, ale zúfalo frustrovaná touto situáciou,
- deti workoholikov postupne začnú chápať, že ich otec pracuje po večeroch, aj cez víkendy, neuskutočnené sľuby ich rodiča-workoholika už považujú za samozrejmosť, lebo sa opakujú, ale aj tak vymýšľajú manipulácie, ako takéhoto rodiča zapojiť do svojho programu hier, zábav, ale neúspešne a svoj boj nakoniec vzdávajú.
Negatívne dôsledky workoholizmu (https://ru-bis.ru,heat-oven)
- workoholik stráca schopnosť objektívne posúdiť svoj stav,
- sám seba presviedča, že práca je jeho šťastím a nechápe, že workoholizmus je pre neho slepou uličkou,
- pri vykonávaní niektorých úloh sa cíti plný energie a sebavedomia, ale ak sa práca blíži ku koncu, premáha ho úzkosť, sklamanie a smútok,
- ani po náročnej práci nevie prejsť na inú činnosť a aj počas jedla a núteného odpočinku sa všetky jeho myšlienky sústreďujú na plánovanie budúcich pracovných aktivít,
- nerozumie podstate voľného času, obáva sa víkendov, dovolenky a nič nerobenie, napríklad kvôli chorobe, ho privádza do depresií a myšlienok o beznádeji existencie,
- po odchode do dôchodku sa často mení na hypochondra, prehnane sa začne starať o svoje zdravie a hľadá príznaky nejakej choroby na sebe,
- v kruhu blízkych ľudí býva podráždený, nedokáže pochopiť, čo sa od neho chce a všetky činnosti, ktoré s prácou nesúvisia, vníma ako zbytočné a nezmyselné,
- nie je schopný vykonávať domáce práce, netrávi čas s priateľmi a nevie komunikovať s deťmi,
- často používa slová.. „musím, potrebujem, sľúbil som..“ a považuje sa za nenahraditeľného pracovníka,
- v jeho pocitoch dominuje úzkosť a v práci máva často veľké obavy, aby neurobil nejakú chybu.
Zdravotné problémy workoholika https://cs.wikipedia.org/wiki/workoholizmus/
V telesnej oblasti
- bývajú časté bolesti hlavy, únava, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia, bolesti pohybového aparátu, zvýšený krvný tlak, veľmi vážne bývajú infarkt srdca a cievna mozgová príhoda,
- workoholici častejšie fajčia, berú ukľudňujúce lieky a pijú alkohol,
- majú problémy so stravovaním, ktorému nevenujú pozornosť, jedia rýchlo, aby ich to nezdržiavalo od práce, alebo sa prejedajú, čím zaháňajú svoj stres a majú potiaže s trávením,
V psychickej oblasti
- bývajú nepokojní, výbušní, trpia nespavosťou, nesústredenosťou, nedokážu sa uvoľniť a relaxovať, trpia úzkosťami a depresiami,
- vo vzťahoch nevedia prejaviť empatiu, náklonnosť a často sa izolujú.
Liečba workoholizmu
(Nešpor K.,2007, /https://cs.wikipedia.org/wiki/workoholizmus/9.7.2021)
- cieľom úspešnej liečby je pomôcť a usmerniť vzťah workoholika k práci, aby si k nej našiel racionálny a vyvážený vzťah a vymanil sa jej škodlivého vplyvu na svoj život,
- pomôcť mu v plánovaní jeho rekreačných a voľno-časových aktivít, a to rovnako zodpovedne, ako keď si plánoval pracovné úlohy, lebo vzťahy a rekreačné aktivity sú pre dlhodobé udržiavanie jeho výkonnosti a úspešnosti v zamestnaní rovnako dôležité,
- je potrebné skontrolovať jeho celkový telesný aj duševný stav a v prípade nutnosti liečiť vplyv workoholizmu na jeho telesné a duševné zdravie,
- v liečbe workoholizmu je farmakoterapia zväčša sekundárna,
- primárne je potrebné stabilizovať jeho emócie a psychiku, odstrániť úzkostné, depresívne stavy, poruchy spánku a ďalšie vzniknuté problémy,
- v psychoterapii je dôležité pomôcť mu v jeho sociálnej adaptáci.
Záverom
Štatistiky uvádzajú, že workoholizmus je výraznejšie rozšírený v západnej Európe, avšak s problémami workoholizmu sa začíname stretávať už aj medzi našimi pacientmi.
Nadmerné pracovné zaujatie likviduje u jedinca jeho partnerský a sociálny život, záujmy a koníčky. Potreba pracovať u workoholika prevláda a spôsobuje mu množstvo fyzických a psychických problémov, pričom jedinec nedokáže relaxovať, odpočívať, kľudne spať a východisko zo svojho problematického stavu neraz hľadá v návykových látkach.
K zásadnej zmene workoholik dospeje len vtedy, ak mu terapeut pomôže jeho problémy rozpoznať a jedinec je ochotný zmeniť svoj problémový životný štýl a naučí sa oddychovať. Úzka spolupráca s jeho najbližšou rodinou je podmienkou jeho úspešnej liečby.
Patríš aj ty medzi workoholikov ? Skús sa otestovať.
Dotazník Work addiction risk test, (test rizika závislosti na práci-podľa B.E.Robinsona (in Nešpor, K.,2007 str.36)
Rozhodne nie: 1 bod, Skôr nie:2 body, Skôr áno:3 body, Určite, áno:4 body.
1/Väčšinou vecí robím radšej sám, ako by som požiadal o pomoc:
2/Som netrpezlivý, keď mám na niekoho čakať, alebo keď niečo trvá moc dlho(napr. pomaly sa pohybujúci rad ľudí):
3/Vypadá to, že som stále v zhone a naháňaní s časom:
4/Keď mám prerušiť nedokončenú prácu, som podráždený:
5/Som hodne zamestnaný a mávam súčasne rozpracovaných viac vecí:
6/Robím viac vecí súčasne, napr. obedujem, píšem poznámky, pritom tiež telefonujem..:
7/Často sľubujem viac, než sa dá splniť:
8/Keď nerobím nejakú prácu, mám pocit viny:
9/Je pre mňa dôležité vidieť konkrétne výsledky práce:
10/Viac ma zaujímajú výsledky práce, než práca, ako cesta, ktorou sa k nim dostávam:
11/Pripadá mi, že pracovné záležitosti nepostupujú dostatočne rýchlo, alebo že sa v tejto oblasti nič nedeje:
12/Prestávam sa ovládať, keď sa veci nevyvíjajú podľa mojich prianí, alebo keď mi okolnosti nevyhovujú:
13/Kladiem opakovane rovnakú otázku, než by som si uvedomoval, že som na ňu už dostal odpoveď:
14/Trávim množstvo času tým, že v duchu plánujem a premýšľam o budúcich veciach a nevnímam súčasnosť:
15/Pokračujem v práci aj vtedy, keď mi spolupracovníci hovoria „že padla“:
16/Rozčuľujem sa, keď spolupracovníci nedosahujú mojich merítok dokonalosti:
17/Keď sa dostanem do situácie, ktorú nemôžem riadiť a ovplyvňovať, cítim sa rozrušený:
18/Mám sklon si pri práci dávať svoje vlastné termíny a pracovať pod ich tlakom:
19/Keď nepracujem, je pre mňa ťažké sa uvoľniť:
20/Strávim viac času prácou, než zábavou s priateľmi, koníčkami a voľno časovými činnosťami:
21/Mám sklon začínať projekty ešte pred tým, než boli pripravené:
22/Hodne ma rozladí, keď urobím aj keď len malú chybu:
23/O práci hodne premýšľam a venujem jej viac času a energie, než vzťahom k priateľom a k ľuďom, ktorých mám rád:
24/Zabúdam, ignorujem narodeniny, výročia, rodinné stretnutia a sviatky:
25/Robím závažné rozhodnutia ešte predtým, než mám k dispozícii potrebné údaje a než mám možnosť si vec dôkladne premyslieť:
Zhodnotenie:
Pásmo 54-63 bodov: Ľahká forma závislosti na práci
Pásmo:64-84 bodov: Stredná forma závislosti na práci
Pásmo:85 bodov a viac: Ťažká forma závislosti na práci
Použitá literatúra:
1.Burke, R., J. :Workoholism in Organisation Gender Differences.Sex Roles: A.
Journal of Research, sept., 1999.
2. Fassel, D.: Working ourselves to Death: The high costs of workaholis, the rewards of recovery, San Francisco: Harper Collins, 1990.
3. Harpaz ,I, Snir, R.: Workaholis: Its definition and nature, 291-319, Human Relation
56(3), The Tavistock Institute, London, 2003.
4. Kalwas, A.: Sy. vyhoření v práci i osobním živote. Portál 2007, 1. vydání, s.130.
5.Kauman, G., Uhlenberg,P.: The influence of parenthood on the work effort of
married men and women, 931-947, Social Forces, 78(3), 2000.
6.Killingerová, B.: Workaholizmus, záslužná závislost, naklad. Alman 1998.
7.Machlowitz, M.:Workaholics:Living with themworking with them Reading, MA:Addison-Wesley, 1980.
8.Nešpor, K.: Návykové chování a závislost. Portál, 3. aktual. vydání, 2007.
9.Nishiyama, K., Johnson J.,V., Karoshi: Death from over work: Occupational health
Consequences of the Japanese production management, Departement of
preventiv. Medicine, Shiga Univ.of Medical Science, Japan, and School of Hygiene
and Public Health, J.Hopkins Univ., sixth draft for International Journal of Health
Services, 1997.
10.Oates, W.:Confessions of workaholic: The Facts about Wor Addisction. New York:
World.Retrieved From, 1971.
11.Porter,G.:Organizational impact of workaholizm:Suggestions for Researching the
negativeoutcomes of excessive work. Journal of Occupational Healt Psychology,
1996,1,70-84.
12.Robinson,B.,E.:The Psychological and familiar dimensuions of work
addiction: Preliminary Perspectives and hypotheses, Journal of Counseling and
development, 74, 447-452, 1996.
13.Scot, K.,S., More, K.,S., Micelli, M.,P.:An Exploration of the Meaning and
Consequences of Workaholizm, 287-316, Human Relations, vol.50, N-3, 1997.
14.Vokurka, M. a kol.: Velký Lékařský slovník, Mawdorf Jessenius, 2002.
15.Weil, A., Rosen, W.: From chocolate to Morphin, 39-41,Houghton Mifflin
Company, Boston/New York, 1993.
Internetové zdroje:
1. /https://cs.wikipedia.org/wiki/workoholizmus/, 9.7.2021.
2. /https://ru-bis.ru>heat-oven/, Workoholizmus-príčiny a liečba, 9.4.2022
Autor: MUDr. Jozef Benkovič, konzultant – špecialista pre liečbu nelátkových závislostí
Ilustračné foto: Unsplash/Alex Kotliarskyi