Preskočiť na obsah

Svetový deň darcov krvi – prečo sa stať jedným z nich?

Zverejnené 14.6.2024.

Kategória

V roku 2005 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 14. jún za Svetový deň darcov krvi. Okrem WHO ho každoročne koordinujú aj Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodná federácia krvi a Medzinárodná spoločnosť pre transfúziu krvi.

,,Krv je život!“

Bram Stoker 

(írsky spisovateľ) 

Krv je nevyhnutná k životu, ktorá sa nedá ničím nahradiť a dá sa získať len darovaním. Každé dve sekundy niekto na svete potrebuje krv.

Darovanie krvi je skutočným „darom života“. Je to veľmi jednoduchý humánny krok. Jeden odber krvi môže zachrániť až tri ľudské životy. Rozhodnutie darovať krv môže zmeniť osud iného človeka a zachrániť mu život.

Prvá transfúzia krvi bola vykonaná pred 101 rokmi, ktorú vykonal MUDr. Ján Kňazovický v roku 1923. Na Slovensku je bezpríspevkové darovanie krvi oceňované Slovenským Červeným krížom, ktorý udeľuje Plakety prof. MUDr. J. Janského a Medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického. Medaila sa stala najvyšším ocenením pre bezpríspevkových darcov krvi.

Odber celej krvi a krvnej plazmy sa počíta za 1 odber. Odber krvných doštičiek (trombocytov) sa počíta ako 2 odbery krvi, dôvodom je náročnosť samotného procesu odberu trombocytov. 

Bronzová Janského plaketa10 bezplatných odberov krvi
Strieborná Janského plaketa20 bezplatných odberov krvi
Zlatá Janského plaketaženy30 bezplatných odberov krvi
muži40 bezplatných odberov krvi
Diamantová Janského plaketaženy60 bezplatných odberov krvi
muži80 bezplatných odberov krvi
Kňazovického medailaženy80 bezplatných odberov krvi
muži100 bezplatných odberov krvi

K pravidelnému darovaniu krvi dnes mladých vedú rodičia, vzory nájdu  aj v škole či priamo medzi spolužiakmi. Dnes väčšina študentov a žiakov si chce urobiť aspoň maturitu, prípadne ísť na vysokú školu. Darovanie krvi považujeme za akúsi ,,maturitu života“. Darca pomôže úplne neznámemu človeku, odkázanému na krv. Prvodarcom krvi môže byť každý zdravý jedinec s váhou minimálne 50 kilogramov vo veku 18 až 60 rokov a darovať môže až do 65. roku života. Nemal by však trpieť chronickým alebo infekčným ochorením a ani sa na žiadne liečiť.

Darovaná krv sa spracuje na červené krvinky a plazmu, pri pravidelnom darovaní aj na krvné doštičky. Kostná dreň sa po darovaní krvi stimuluje na tvorbu nových krviniek, zlepšuje sa tak krvný tlak (vysoký aj nízky) a dostáva sa na normálnu úroveň. Mladým sa niekedy čistí pleť. 

Darca sa celkove lepšie cíti. Teda človek jedným odberom môže pomôcť 2 – 3 ľuďom a to vôbec nie je málo. Odber pri darovaní krvi sa vykonáva pod dohľadom lekára a robia ho vyškolení a skúsení zdravotníci.

Pred darovaním krvi darca vyplní podrobný dotazník, ktorý lekárovi pomôže zistiť v akej je zdravotnej kondícii. Pred darovaním krvi zdravotníci odoberú vzorku krvi. Dôvodom takejto precíznej a niekoľkonásobnej vstupnej kontroly je ochrana darcu krvi, ale aj človeka, ktorý má podlomené zdravie a potrebuje prijať zdravú krv. Pár týždňov po odbere dostane preukaz darcu so svojou krvnou skupinou a to mu tiež môže v naliehavom prípade zachrániť život.
Jedným z veľmi dôležitých benefitov darcovstva krvi je pravidelný monitoring zdravotného stavu.

Mýty a fakty o darovaní krvi

Mýtus: Vegetariáni nemôžu darovať krv.

Fakt: Vegetarián, ktorý má v strave mäso nahradené dostatočným množstvom strukovín, konzumuje zároveň aj viac ovocia a zeleniny, býva minimálne ohrozený málokrvnosťou ani pri pravidelnom darovaní krvi.  

Mýtus: Môže sa darca krvi pri odbere nakaziť

Fakt: Riziko infikovania darcu pri odbere je podľa lekárov – transfuziológov za posledných 17 až 19 rokov u nás nulové. Darcovia totiž prichádzajú do styku vždy len s jednorazovým materiálom. Pri každom odbere krvi sa tiež robí vyšetrenie na prevenciu prenosu 4 nebezpečných chôrob – infekčných žltačiek typu B a C, na vyšetrenie protilátok anti HIV 1 a HIV 2 – prevencia prenosu AIDS a na prevenciu syfilisu.

Mýtus: Odber 450ml nebude telu chýbať? Veď je to takmer pol litra.

Fakt: V ľudskom tele koluje približne 5-6 litrov krvi – v závislosti od hmotnosti. Aj to je dôvodom, prečo musí mať darca krvi najmenej 50 kg. Necelého pol litra krvi (niekedy aj menej) je 1/10 až 1/12 objemu. Toto množstvo si organizmus pomerne rýchlo doplní.

Mýtus: Veľa ľudí daruje krv, takže ja nemusím?

Fakt: Pri jednej operácii srdca pacient niekedy potrebuje aj päť transfúznych jednotiek, pri autonehode sa môže spotrebovať až 50 jednotiek krvi, pri liečbe leukémie osem transfúznych jednotiek týždenne. Krv je veľmi vzácna a darcovia krvi nenahraditeľní. Každý jeden.

Mýtus: Existuje umelá krv.

Fakt: Snaha vedcov trvá už dlhé roky, ale tekutinu s rovnakými vlastnosťami ako krv sa doteraz vyrobiť nepodarilo.

Počas roka SČK organizuje dve celoslovenské kampane – Valentínsku a Študentskú kvapku krvi. Vedú sa registre pravidelných darcov krvi, tie pomôžu počas mimoriadnych situácií pri zabezpečovaní dostatku krvi pre zdravotnícke zariadenia. 

Darovanie krvi je úžasný spôsob, ako pomôcť ostatným. Aj vaša drobná snaha môže mať obrovský vplyv na život a budúcnosť niekoho iného. Je to čin, ktorý je skutočne hodný obdivu, a tak ho môžete osláviť tým, že sa pridáte k množstvu darcov, ktorí každodenne menia svet.

„Ktoré sú najlepšie veci na svete? Zdravá krv, zocelené šľachy a silné nervy.“

Berthold Auerbach 

(nemecký autor) 


Autorka: Mgr. Lucia Kriaková, vedúca laboratória

Ilustračné foto: Unsplash/ANIRUDH