Závislý jednotlivec je po liečbe nabudený elánom, aby dohnal všetko čo užívaním a samotnou liečbou zanedbal. Na jednej strane je to kladnou hnacou silou do abstinencie, no na druhej strane môže byť takéto doháňanie stimulom pre recidívu.
„Musím vybaviť toľko vecí, že nebudem mať čas uvažovať nad užívaním.“
Veta, ktorej opak je pravdou. Práve nadmerné zameriavanie pozornosti a vyčerpávanie síl podporí negatívne prežívanie, ktorého dôsledkom je opätovné užitie. Samotná liečba pozostáva z tvorby režimu, ktorý obsahuje povinné aktivity a voľný osobný čas. Po liečbe je potrebné mať určitý naplánovaný režim a nesnažiť sa dohnať všetko na čo si jednotlivec spomenie. Taktiež je potrebné vedieť oddychovať, čo je v súčasnej pomerne rýchlej dobe pre mnohých náročné.
Dobré plánovanie času umožňuje harmonické rozloženie aktivít. Zmysluplné je naplánovať si maximálne 3-6 aktivít denne. Je vhodné aby niektoré aktivity boli príjemné, pretože zmiernia stres a napätie z iných aktivít. Taktiež aj medzi jednotlivými aktivitami je potrebné mať čas na odpočinok. K tomu všetkému patrí stanovenie si priorít, čo je potrebné vyriešiť urgentne, čo je dôležité a čo je aktuálne nepodstatné, ale v blízkej budúcnosti to bude dôležité. Stanovenie priorít adekvátne rozloží motiváciu, sústredenie a sily jednotlivca na splnenie jeho cieľov.
Super veď si vyliečený/á toto ti problém robiť nebude...
Častým stimulom je samotné okolie, ktoré nevie, resp. nechce uznať, že po liečbe psychoaktívne látky alebo patologické správanie predstavuje hrozbu. Stimuly k užívaniu a hrávaniu sú prítomné na každom kroku, v televízii, oslavách či vo vlastnom bývaní. Pri prežívaní náročného hektického dňa je takýto stimul priamou cestou k recidíve. Zvládnutie takýto stimulov je najvhodnejšie slovom NIE, ktoré nehovorí len o odmietaní, ale aj o vlastnej sebahodnote a poznaní vlastných hraníc. Nie je hanbou povedať, že cítim vyčerpanosť a mám pocit, že mi môže niečo uškodiť. Ak človek neustále pritakáva, dostáva sa do kolízie nielen s časom, ale aj sebou samým. „Nie nechcem, nemám o to záujem, je toho na mňa priveľa“, veta, ktorá môže pomôcť predísť opätovnému vpadnutiu do závislosti.
Ako zvládať nástrahy a stimuly, ktoré sa môžu vyskytnúť?
Akékoľvek napätie, ktoré je prítomné sa dá zmierniť relaxačnými technikami. Už len samotnou zmenou dýchania sa zmení prežívaná emócia a jednotlivec má voľnejšiu myseľ. Dýchanie je však potrebné trénovať, aby sa dotyčný mohol plne odpútať od daného napätia. Podstatou je udržiavať pravidlo dýchania 4-2-6-2, teda 4s. nádych, 2s. podržanie dychu, 6s. výdych a 2s. podržanie dychu. Je podstatné dýchať do bránice a zároveň tak počuť vydychujúci vzduch. Dýchanie nám zmierni prežívanú tenziu a po dýchaní sa nám zobrazia iné spôsoby riešenia situácie.
Vhodnou alternatívou sú aj tzv. copingové stratégie (zvládacie stratégie), ktoré sú vhodné pre vylúčenie nežiadúcich dôsledkov pri spracovávaní stresových stimulov. Jednou z metód je napr. koncept štyroch metód stresového manažmentu:
- Vyhnutie sa – premyslieť si, či sa nedokážem niektorým stimulom vyhnúť
- Zmena prístupu – asertivita, rozprávanie o pocitoch (nenechať to v sebe bublať), kompromisy
- Prispôsobenie sa – zníženie vlastných nárokov, nadobúdať nové schopnosti
- Akceptácia – nesnažiť sa získať kontrolu nad udalosťou, nad ktorou nemôžem mať moc; odpustenie sebe či druhým; zmena pohľadu na situáciu
Teda je potrebné porozumieť vlastným schopnostiam, pozrieť sa na situácie komplexnejšie a nenechať sa pohltiť jedným negatívnym bodom. Techník spracovania je veľké množstvo, otázkou je, či dotyčný na sebe pracovať chce.
Autorka: Mgr. Anabela Bujalková psychologička
Ilustračné foto: Unsplash/Luis Villasmil