Hovorí sa, že byť lekárom nie je povolanie, ale poslanie. Svoje o tom vie MUDr. Zuzana Krajňáková, ktorá svoj život zasvätila pomoci ostatným ľuďom, hoci pôvodne túžila vyštudovať cudzie jazyky a neskôr sa chcela dať na štúdium prírodných vied. Dnes je v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom n.o. Predná Hora, (OLÚP, n.o.) na pracovnej pozícii námestníčky riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť. V rozhovore približuje, prečo opatrovala seniorov v zahraničí, ako sa dozvedela o OLÚP, n.o. a tiež prečo je pohyb dôležitou súčasťou jej života.
Absolvovali ste základnú školu s výborným prospechom. Čo Vás už ako dieťa motivovalo, poháňalo vpred? Mali ste možno pocit, že od ostatných rovesníkov líšite?
Ako dieťa som mala školu veľmi rada, rada som sa učila. Bola som skôr samotársky typ, mala som menej kamarátok, radšej som sa venovala učeniu. Bavili ma cudzie jazyky, od základnej školy som chodila do výberovej nemeckej triedy, angličtinu som sa však učila ako samouk. Bola som takzvaný premiant triedy – vždy medzi najlepšími v prospechu. Neznášala som atletiku a dejepis.
A tak ste sa ďalej pustili do prírodovedne orientovaného štúdia na gymnáziu. Na čo ste sa v tom čase každé ráno tešili?
Tešila som sa na cestu do školy, ale aj na predmety – najmä matematiku, chémiu a fyziku. Robila som tiež stredoškolskú odbornú činnosť v oblasti chémie, kde sme spolupracovali s učiteľom chémie a s vysokou školou chemicko-technologickou.
Nuž, a spomínate si na moment, počas ktorého Vám došlo, že sa chcete venovať medicíne a byť lekárkou?
Spomínam si na to presne. Bolo to vo štvrtom ročníku gymnázia. Nemala som presné predstavy, čomu sa chcem venovať v budúcnosti. Rada by som bývala išla na jazyky, ale vtedy bol ešte komunizmus a na filozofickej fakulte, na ktorej sa jazyky študovali, by bolo veľa komunistických predmetov.
Vtedy ma však zastavil spolužiak a opýtal sa ma, prečo nejdem na medicínu.
To som nechcela akceptovať. A tak som prihlášku mala podanú na prírodné vedy. Vtedy ma však zastavil spolužiak a opýtal sa ma, prečo nejdem na medicínu. To ma povzbudilo podať si prihlášku na lekársku fakultu do Košíc. Prijali ma.
Od roku 1991 do roku 1996 ste sa pohybovali v medicínskej sfére, no dali ste výpoveď a začali ste opatrovať seniorov v Rakúsku. Z čoho pramenilo toto Vaše rozhodnutie?
Odpoveď je jednoduchá – boli v tom financie. Bola som samostatná, slobodná, bez rodiny, a chcela som sa sama zabezpečiť po finančnej stránke. Tak som si skúšala privyrobiť. Na neplatené voľno ma zamestnávateľ nepustil, takže som dala výpoveď. Samozrejme, že skúsenosti lekárky mi veľmi pomohli aj v opatrovaní, nebol to pre mňa problém vyznať sa v diagnózach, liekoch a zodpovedne sa postarať o seniorov.
Po dvoch rokoch ste sa opäť vrátili na Slovensko. Bolo pre Vás zložité vrátiť sa do pomyselného sedla v medicínskej oblasti?
Nebolo to zložité, práve naopak, veľmi som sa na návrat k psychiatrii tešila. Išla som do ambulantnej sféry – a po pravde – pôsobiť s lekárskym vzdelaním ako opatrovateľka, to určite nebolo mojím snom.
Vašu cestu k psychiatrii teda možno označiť za kľukatú, prečo to tak bolo, hľadali ste sa?
Ja som psychiatrička od začiatku, len som odbočila k iným pracovným pozíciám. Je to zrejme o povahe, o odvahe smerom k zmene, o ochote začať niečo nové, prijímať nové výzvy. Nedá sa povedať, že by som sa hľadala, skôr som v práci nenašla to, čo som potrebovala. A tak som volila zmenu. Vplyv na to mali aj osobné a rodinné záležitosti, ktoré som musela riešiť.
OLÚP, n. o. Predná Hora má dlhoročné skúsenosti s liečbou látkových a nelátkových závislostí. Ako a kedy ste sa o ňom dozvedeli prvýkrát?
Samozrejme OLÚP, n.o. Predná Hora bol známym pojmom aj vtedy, keď som sa stala psychiatričkou, takže som sa o ústave dozvedela klasicky v rámci liečby závislých pacientov na oddelení a v ambulancii. Potom som sa spoznala s riaditeľom Martinove a s primárkou Martinove. Ľudsky sme si veľmi sadli a našli spoločnú reč.
Dnes ste na pozícii námestníčky riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť. Aké sú doposiaľ Vaše prvé dojmy, skúsenosti v novom prostredí v novej atmosfére?
Moje dojmy sú veľmi pozitívne. Exteriér a interiér Prednej Hory nepôsobia nemocnične a sú udržiavané vo vysokom štandarde. Liečba pacientov je dobre zabehnutá, pracuje tu skvelý tím psychoterapeutov, lekárov, sestier a práca s pacientami má zmysluplné pravidlá. Aktívna je spolupráca navonok s rôznymi partnermi a organizáciami. Čo je veľmi zaujímavé je to, že tu stretnete pacientov z celého Slovenska, čo sa Vám stane len málokde.
Máte konkrétne ciele, ktorými by ste chceli prispieť k pozdvihnutiu firemnej kultúry?
Samozrejme, v mojej pozícii mám viaceré ciele, najmä rozvíjať potenciál toho, čo sa v práci s klientom doposiaľ osvedčilo. Tiež využiť tvorivé schopnosti kolegov a dať im priestor prejaviť svoj talent v terapeutickej práci. Máme ambíciu spolupracovať s ministerstvom zdravotníctva a radou vlády v boji so závislosťami.
Čo by ste odkázali svojmu menej skúsenému a mladšiemu ja?
Nikdy nie je neskoro začať niečo nové. A neboj sa – máš na to.
Venujete sa rôznym pohybovým aktivitám, akými sú napríklad tae bo, aerobik, joga či kalanetika. Prečo obľubujete pohyb?
S cvičením som začala asi pred 20 rokmi kvôli problémom s krčnou chrbticou. Kamarátka ma nahovorila na kalanetiku, a odvtedy si už život bez pohybu neviem predstaviť. V prvom rade sa prechádzam v prírode, pretože som čítala, že počas chôdze v trvaní viac ako 20 minút sa platničky regenerujú. Tiež chodím na takzvaný SM systém, ktorý pomáha na chrbticu. Je to cvičenie s lanom, patentované MUDr. Smíškom, a odporúčam ho každému.
„Aj cvičenie je o neustálom boji so sebou samým, so svojou pohodlnosťou.“
Každá ďalšia aktivita má iný význam. Pri joge sa človek koncentruje na svoje telo a na prítomný okamih. Zároveň spevňuje stred tela. Tea bo a aerobic sú moje srdcovky, vyplavuje sa pri nich endorfín rovnako ako aj v posilňovni. Po cvičení má človek zo seba dobrý pocit, a najmä úplne vypne z každodenných problémov. Aj cvičenie je o neustálom boji so sebou samým, so svojou pohodlnosťou. Odmenou je okrem iného aj pocit víťazstva nad vlastnou lenivosťou.
Obľúbené trio námestníčky Krajňákovej?
1. Najobľúbenejšia kniha?
Odvážne srdce od Thuptena Jinpu.
2. Ktoré piesne sa Vám postarajú o dobrú náladu?
Tých je veľa – veľmi veľa. Najradšej mám hudbu z Rádia Europa 2, teda tanečnú. Aktuálne mi zlepší náladu Weeknd, Ava Max, Dua Lipa. Na druhej strane slovenské skladby od I.M.T. Smile mi všetky zlepšia náladu. Stará klasika Jaj Zuzka Zuzička. od F.K.Veselého a remix verzia od Mafia Corner.
3. Cestovateľské destinácie – obľúbené a vysnívané?
Páčilo sa mi v Londýne, Prahe, Afrike, na Kanárskych ostrovoch, všade sa nájde niečo pekné a zaujímavé. Mojím snom je Južná Amerika a Maledivy.
Kto je MUDr. Zuzana Krajňáková?
- vyštudovala Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach: odbor všeobecné lekárstvo
- získala atestácie I. a II. stupňa v odbore psychiatria
- pracovala na pozíciách: sekundárna lekárka, ambulantná psychiatrička, revízna lekárka pobočky, revízna lekárka generálneho riaditeľstva a manažérka Odboru zdravotnej politiky, medicínska reprezentantka, psychiatrička špecialistka a primárka psychiatrickej liečebne
- zložila subšpecializačnú skúšku v odbore revízne lekárstvo
- absolvovala postgraduálne výcviky v odbore psychoterapia: autogénny tréning, workshopy v kognitívno-behaviorálnej psychoterapii, má za sebou výcvik v hlbinnej psychodynamickej psychoterapii
- menovaná do funkcie členky Pracovnej skupiny pre tvorbu, implementáciu a vyhodnocovanie Národnej protidrogovej stratégie SR zriadenej pri Rade vlády SR pre protidrogovú politiku
Lucia Oravec Koreňová, Rozália Hubeňáková
Ilustračné foto: Pexels/Jill Wellington