Rodinná terapia patrí neoddeliteľne k liečbe závislostí. V centre jej pozornosti sa nenachádza jednotlivec, ale celá rodina. Dlhotrvajúca závislosť jedného člena zasiahne viac či menej aj ostatných. Spolu sa tak často ocitnú vo veľkých problémoch. Na začiatku je „vinník“ jasný, je to závislý manžel, závislá matka, závislý syn či závislá sestra.
Neskôr sa však začne meniť aj správanie ostatných. A čo je ešte horšie, mení sa aj ich prežívanie, nálada a celkový psychický stav. Tento jav je medzi odborníkmi známy ako spoluzávislosť. Nejde o to, že by aj členovia rodiny boli závislí od nejakej návykovej látky, ale ide o negatívnu zmenu v správaní a prežívaní blízkeho okolia, čo je do istej miery aj prirodzená reakcia na problémy spôsobené závislosťou.
V tomto bode však už nestačí pomáhať iba závislému, je potrebné pomáhať celej rodine. Spoluzávislé správanie môže brániť uzdraveniu závislého, a dokonca môže prispieť k zhoršovaniu zdravotného stavu samotného spoluzávislého. Nezriedkavo vedie až k rozvoju závislosti u spoluzávislého, napríklad matky závislých často užívajú návykové lieky, aby zvládli enormnú záťaž, a tak ďalej.
U nás na Prednej Hore sa dennodenne ukazuje, že bez terapie celej rodiny je cesta k trvalej abstinencii a návratu do normálneho života oveľa ťažšia. Nie nemožná, ale ťažšia. Preto sme poprosili niektorých účastníkov rodinnej terapie, aby nám napísali, ako ju prežívali, vnímali a hodnotili. Možno ich slová sú práve to, čo mnohí potrebujete. Zároveň chceme poďakovať pacientom, ktorí nabrali odvahu a boli ochotní svoje zážitky opísať.
Prvý príbeh: Rozhovory, pochopenie aj nastavenie hraníc
Som pacientom s diagnózou F10.2 – závislosť od alkoholu. Toto je moja druhá liečba. Na prvom liečení nebola možnosť rodinnej terapie. Ako som sám zistil, je ťažké dlhodobo abstinovať bez pomoci rodiny, doliečovania. Preto som neváhal, keď mi ponúkli možnosť rodinnej terapie po šiestich týždňoch liečby. Je to najlepší spôsob ako oboznámiť rodinu s mojou chorobou.
Moji blízki mali počas dvoch dní rodinnej terapie možnosť nadobudnúť za účasti odborného terapeuta informácie o spoluzávislosti, prístupe k liečbe rodinného príslušníka, recidíve, pravidlách spoločného fungovania po návrate z liečby, ale aj o tom, ako sa postarať o seba. Terapiu vedie skúsený terapeut, a nemal som obavy komunikovať s rodinou aj o ťažkých témach súvisiacich s mojou závislosťou. Dokázali sme si úprimne povedať veci, ktoré boli dlhé roky nevypovedané.
Nešlo iba o to, aby sme o tom hovorili, ale pochopili jeden druhého, spoločne hľadali riešenia, nastavovali hranice. To vnímam ako jeden z benefitov absolvovania rodinnej terapie. Odporúčam ju všetkým, ktorí mali v rodine nedoriešenie vzťahy v súvislosti s tým, ako sa správali v časoch ovplyvnených alkoholom. Bohužiaľ som ublížil ľuďom, ktorí ma mali najviac radi. Mám pred sebou ešte dlhú cestu budovania stratenej dôvery. A jedným spôsobom, ako to dosiahnuť, je triezvy život v abstinencii.
Druhý príbeh: Hádky cez telefón a menšie životné osvietenie
Keď som prišiel na Prednú Horu, odmietal som rodinnú terapiu. Neviem prečo, asi som sa bál, alebo sa mi zdala zbytočnou. Často sme sa s mamou hádali cez telefón, a nechcel som, aby o našom živote hovorila. Neskôr sa vo mne niečo zlomilo, ani neviem čo, no zmenil som názor, a poprosil som ju, aby zobrala kamarátky, bračeka a nech prídu.
Prvý deň príchodu neboli žiadne terapie, ale pre mňa bolo terapiou už len to, že som mohol vidieť svoju rodinu, zahrať si s ňou futbal, volejbal a poprechádzať sa areálom. Chatky boli nádherné, úplný luxus. Druhý deň sa to začalo. Spočiatku sme sa zoznamovali s ostatnými rodinami, predstavovali sme sa, porozprávali naše príbehy. Veľa ľudí má podobné problémy a ani o tom nevieme.
Táto otvorenosť v skupine dokázala prelomiť ľady, preto odporúčam zobrať si so sebou vreckovky. Plaču bolo viac než dosť, bolo to dojemné. Nasledovala aj prezentácia o tom, čo robiť s nami „závislákmi“ a naopak. Bola dobrá, rovnako ako celá rodinná terapia. Odkedy sme ju absolvovali, ani raz sme sa s mamkou nepohádali. Vieme, že si musíme veriť, že chceme viesť nový a šťastný život, a že si nesmieme vyhadzovať na oči staré chyby a rýpať do seba.
Viem, že je moja rodina spoluzávislá. Moja závislosť ovplyvňuje mňa aj ľudí naokolo. Výborná bola tiež arteterapia, počas ktorej sme hravým spôsobom vyjadrovali svoje pocity, myšlienky, pravdy. Celý deň bol výborný, dokonca som tam stretol dievča, do ktorého som sa „zaľúbil“ na prvý pohľad, ale to je vedľajšie. Každému z vás by som odporúčal vyskúšať rodinnú terapiu, prekonalo to moje očakávania. Prajem vám, aby ste to zažili. Také menšie osvietenie.
Tretí príbeh: Rôzne vnímanie toho istého
Volám sa Monika a na Prednej Hore mi bola poskytnutá možnosť zúčastniť sa rodinnej terapie. Bola som nadmieru spokojná s výkladom terapeutky, ktorá prehĺbila problematiku závislosti aj spoluzávislosti mojim rodinným príslušníkom. Tí boli ubytovaní v domčekoch nádeje, ktoré boli nevysloviteľne krásne, povedala by som až nadštandardné. Určite odporúčam rodinnú terapiu každému, nakoľko veci vnímam inak, a inak ich vnímajú moji blízki. Ďakujem vedeniu Prednej Hory.
Štvrtý príbeh: Závislosť a jej rôzne podoby
Moja mamka je pacientkou OLÚP, n.o. Predná Hora, a lieči sa zo závislosti od alkoholu. Súčasťou tejto liečby je aj rodinná terapia, ktorej som sa zúčastnila. Ubytovanie sme mali zabezpečené v Apartmánoch Nádeje, boli sme veľmi spokojní, a mali sme možnosť stráviť popoludnie v rodinnom kruhu. Spoločne. Zažila som zvláštny pocit – rozprávať príbeh o závislosti pred cudzími ľuďmi, ale aj oni rozprávali svoje príbehy pred nami, takže sme boli spoločná komunita.
Naučila som sa, že deti závislých rodičov sú náchylné k závislosti, a jej neoddeliteľnou súčasťou sú spoluzávislosť a umožňovanie závislosti, a dozvedela som sa aj to, ako pristupovať k mamke po liečbe v domácom prostredí, čo robiť v prípade recidívy. Tiež som sa dozvedela, že závislosť má rôzne podoby – lieky, narkotiká, hazardné hry, ale aj internet. A to najdôležitejšie, čo som zistila, je, že každý človek sa musí sústrediť sám na seba, pretože spoluzávislosť je tiež vlastne choroba.
Piaty príbeh: Odhalenie pekla pre blízkych i precitnutie
O rodinnej terapii na Prednej Hore som sa na internete dočítal pár dní pred nástupom na liečenie. Informoval som mojich rodičov a priateľku. Nevidel som však dôvod podstúpiť spoločnú terapiu. Svojím spôsobom som ich za moju závislosť od alkoholu obviňoval. Prvé týždne na liečení neboli ničím iné. Telefonáty domov sa niesli v zmysle – kvôli vám som pil, keby ste sa spávali normálne, nemusel som tu byť – a podobne.
Obviňoval som nielen rodinu, ale aj celú spoločnosť. Po viacerých skupinových, racionálnych, spirituálnych skupinách a osobných pohovoroch s psychoterapeutmi som pochopil, že problém nie je v rodine, a nie je ani v spoločnosti. Celý čas bol ukrytý vo mne. Následné myšlienky na domov boli plné melanchólie. Voči najbližším som posledné roky nechoval žiadne city. Klamal som, obviňoval, urážal, a pod vplyvom alkoholu som bol voči nim arogantný a agresívny.
Prežili si so mnou peklo. Koľko nocí v strachu a v plači kvôli mne prežívala mamina? Ocinom som pohŕdal a vôbec som s ním nekomunikoval. Priateľku som urážal a podceňoval. A moja úžasná sestra po mojom vyčíňaní vždy všetko upratala a pred ostatnými ma obhajovala. Nevážil som si nikoho a nič. Počas racionálnej skupiny so psychológom sme boli informovaní o spoluzávislosti. Uvedomil som si, že s mojou závislosťou od alkoholu sa stali spoluzávislými aj oni.
Stali sa mojimi obeťami. Ešte v ten deň som zatelefonoval rodičom a priateľke. Požiadal som ich, aby prišli na rodinnú terapiu. Súhlasili, pretože veria, že to pomôže nielen mne, ale celej rodine. O pár dní majú prísť. Nedá mi však nespomenúť, že počas liečenia sa toho veľa zmenilo. Najmä vo mne. Priznanie, že som alkoholik, a odpustenie sebe samému bolo základom všetkého. Teraz je na rade rodina a jej vyrovnanie sa. „Osud rodiny závisí od pochopenia citov a potrieb, ktoré ležia pod povrchom každodenných rodinných udalostí.“
Šiesty príbeh: Komunikácia a vyrozprávanie nevyrozprávaného
Určite si kladiete otázku – ísť či neísť na rodinnú terapiu? Sám som absolvoval jej dva bloky, a môžem povedať, že mi to zmenilo život. Pred prvou terapiou boli určité neistoty a pochyby, aké to bude, keď sa tvárou v tvár stretnete s osobou, ktorá s vami prežila závislosť. Nakoniec som si povedal, že táto terapia je na to, aby nám pomohla, a nie nás rozhádala ešte viac. Tréma a strach opadli hneď v prvý deň po stretnutí s mojou maminou.
Už len to, že vás rodina uvidí, ako sa snažíte niečo vo svojom živote zmeniť je veľmi cenné, pretože to predstavuje záblesk nádeje. Na terapiách to môže byť niekedy nepríjemné, ale nemôžete čakať, že všetky problémy a nevyrozprávané veci zmiznú iba kvôli tomu, že ste sa dali na cestu abstinencie. Práve preto je táto forma terapie veľmi dôležitá, pomôže vám v komunikácii, vďaka čomu si dokážete nevyrozprávané veci vysvetliť. Počas nej som zistil, že rodine na mne stále záleží, podporuje ma a chce mi pomôcť na tejto ceste.
Vám aj vašim rodinným príslušníkom pomôže tiež fakt, že ste v tom s inými rodinami, vypočujete si ich príbehy a v mnohých sa nájdete. Rodiny si vedia dať navzájom cenné rady, podržať sa, a aj keď vám to tak teraz možno nepríde, tak ostanú úzko späté i po terapiách, budú sa podporovať. Rodinná terapia mi dala do života viac ako som očakával. V mojom prípade sa vzťahy s rodinou rapídne zlepšili, každý spoločne strávený čas je kvalitnejší, lebo odpadla obava, ako to zase so mnou dopadne a čo budem robiť.
Už viem porovnať, aké to bolo, keď som mal problémy so závislosťou, ako sa moja rodina cítila a správala, a ako je to teraz. Zároveň viem, čomu sa chcem v budúcnosti vyhnúť. Na záver pripájam odkaz od mojej mamy, ktorá so mnou túto terapiu absolvovala: každému odporúča zúčastniť sa jej, pretože vám to pomôže a zmení životy. Voľba však ostáva na vás, ale aj určite odporúčam, aby ste na otázku z úvodu odpovedali: ÍSŤ!
Autori: Mgr. Katarína Knapíková, klinická psychologička a Mgr. Peter Knapík, námestník pre psychoterapeutickú starostlivosť
Ilustračné foto: Unsplash/Tyler Nix