Svetový deň srdca podporujú organizácie WHO, Svetová federácia pre zdravé srdce (WHF), UNESCO a pripomína sa od roku 2000. Hlavnou myšlienkou je zvýšiť povedomie verejnosti a propagovať význam prevencie pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. Každoročne si tento deň pripomíname 29. septembra.
Srdcovo-cievne ochorenia predstavujú spoločný názov pre ochorenia, ktorých príčinou je hromadenie usadenín v cievach, čím cievy strácajú svoju ohybnosť, pružnosť, zužuje sa ich priesvit, a to bráni správnemu prúdeniu krvi k orgánom a tkanivám, ktoré sa stávajú nedokrvenými. K najčastejším ochoreniam z tejto skupiny patria: ateroskleróza, hypertenzia, angína pectoris, mozgovo cievna príhoda, chronické zlyhávanie srdca, ischemická choroba srdca, srdcová arytmia a pod. Medzi najčastejšie príznaky ochorení srdca a ciev patria bolesť a tlak na hrudníku, bolesť na hrudníku vystreľujúca do ľavého ramena, dýchavičnosť, stuhnutosť a pocit slabosti a chladu v končatinách v dôsledku zlého prekrvenia. Ďalším príznakom môže byť búšenie srdca alebo nepravidelný srdcový tep.
Slovensko spolu s Českou republikou, Maďarskom, Rumunskom a pobaltskými krajinami majú v Európe najvyššiu úmrtnosť na ICHS (viac ako 1 500 úmrtí/100 000 obyv./1 rok). Výrazný kontrast s krajinami s najnižšou úmrtnosťou na ICHS, ktorá je v niektorých regiónoch Francúzska, Portugalska či Španielska (menšia ako 250 úmrtí/100 000 obyv./1 rok). Hlavnou príčinou úmrtia pri ICHS býva infarkt myokardu.
Patologickým korelátom cievnej nedostatočnosti je najmä ateroskleróza – Degeneratívne ochorenie cievnej steny tvorba aterosklerotických plátov nasleduje tuhnutie cievnej steny a zužovanie priechodnosti (prietoku krvi), čím vzniká riziko upchatia cievy (trombus) Najčastejším dôvodom akútnych cievnych udalostí predovšetkým obmedzené prúdenie krvi do srdca a do mozgu.
Toto ochorenie má niekoľko štádií:
- štádium latencie – bez klinických prejavov – aterosklerotické zmeny v cievach (poškodenie vnútornej vrstvy tzv. intimy)
- štádium manifestného ochorenia – objavujú sa prvé príznaky, dochádza k poškodeniu cieľových orgánov nedokrvenosť srdcového svalu, končatín, mozgu, či iných orgánov
- štádium orgánových komplikácii: ťažkosti vyplývajúce z akútneho či chronického nedokrvenia postihnutého orgánu – akútny infarkt myokardu , cievna mozgová príhoda, poškodenie obličiek, zraku a podobne
Rizikové faktory srdcovocievnych ochorení sa štandardne delia na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné.
Neovplyvniteľné rizikové faktory :
- vek (45-70 rok života) muži 45 rokov a viac u žien 55 rokov a viac
- pohlavie (muži majú vyššie riziko než ženy) sú ohrození aterosklerózou 3-4 krát viac ako ženy (po klimaktériu stúpa riziko)
- dedičnosť (rodinná anamnéza, srdcová alebo mozgová príhoda pod 60 rokom u príbuzných – rodičia, starí rodičia)
Ovplyvniteľné rizikové faktory :
- fajčenie
- hypercholesterolémia (celkový a najmä LDL cholesterol)
- nedostatočná fyzická aktivita
- hypertenzia ( rizikový faktor aterosklerózy)
- abdominálna obezita (vysoký obvod pásu )
- telesná hmotnosť (obezita, vysoké BMI)
- cukrovka, metabolický syndróm
Rozpoznanie rizikových faktorov a celkového kardiovaskulárneho rizika :
Je potrebné poznať rizikový profil pacienta. Štandardne/najčastejšie v rámci preventívnych prehliadok u praktického lekára sa uskutočňujú skríningové vyšetrenia (výška krvného tlaku, hladiny cholesterol, triglyceridov, výška hladiny krvného cukru, body mass index, obvod pása,), Následne sa dotazníkovou formou zisťuje osobná a rodinná anamnéza, fajčenie, stravovanie pohybová aktivita. Na základe vyššie uvedených údajov vypočítava rizikové skóre pacienta podľa štandardizovaných skórovacích tabuliek.
Krvný tlak
Krvný tlak (TK) je hydrostatický tlak vyvíjaný krvou na steny ciev. V aorte a veľkých tepnách je najvyšší, je vytváraný sťahom (kontrakciou) komôr srdca.
Štandardné hodnoty TK u dospelého človeka v pokoji sú: 120 mm Hg počas systoly komôr (kontrakcie) 80 mm Hg počas diastoly komôr (uvoľnenia). Už zmeranie krvného tlaku môže odhaliť jeden zo základných rizikových faktorov – hypertenziu u neliečených pacientov alebo nedostatočne kontrolovaných pacientov
Normálne hodnoty TK sú v do hodnôt 129 systola a/alebo do 85 diastola.
Rozoznávame tri stupne hypertenzie:
- Stupeň systolický TK 140-159 a/alebo diastolický TK 90-99
- Stupeň systolický TK 160-179 a/alebo diastolický TK 100-109,
- Stupeň systolický TK nad 180 a/alebo diastolický TK nad 110 torr.
U pacientov so systolickým TK ≥180 mmHg a/alebo diastolickým TK ≥ 110 mmHg bez ohľadu na výšku absolútneho KV rizika je nutná farmakologická liečba. Pacienti s vysokým kardiovaskulárnym rizikom a/alebo poškodením cieľových orgánov a so stálymi hodnotami systolického TK≥ 140 mmHg a/alebo diastolického TK≥ 90 mmHg sú indikovaní k farmakologickej liečbe . Pacientom so stálymi hodnotami systolického TK ≥ 140 mmHg a/alebo diastolického TK≥ 90 mmHg, ale s nízkym rizikom a bez poškodenia cieľových orgánov by mala byť odporučená zmena životného štýlu a mali by byť starostlivo sledovaní.
Hodnoty rizika aterosklerózy z hľadiska diabetu:
V klinickej korelácii s postupom rozvoja aterosklerózy sú spojené vyššie hodnoty lipidov – Cholesterolu celkového a LDL cholesterolu a triglyceridov v sére. Normálne hodnoty celkového cholesterolu sú do 5,2 mmol/l, LDL cholesterolu do 3 mmol/l, a triglyceridov do 2 mmol/l. U pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom sú odporúčané cieľové hodnoty týchto parametrov o 15 až 20 percent nižšia. Hodnoty krvného cukru na lačno by sa mali pohybovať pod 6 mmol/l,
Ateroskleróza a obezita :
Štandardne je obezita hodnotená pomocou BMI :
Body Mass Index = hmotnosť v kg/ (telesná výška v m2 )
- BMI nad 25 sa považuje za nadváhu
- Riziko vzniku ochorení spojených s obezitou začína rapídne stúpať od hodnoty BMI vyššej ako 27
Stupne obezity podľa hodnoty BMI:
- BMI medzi 30,0 – 34,9 obezita I. stupňa so stredne vysokým zdravotným rizikom
- BMI od 35,0 – 39,9 obezita II. stupňa s vysokým zdravotným rizikom
- BMI nad 40,0 obezita III. stupňa s veľmi vysokým zdravotným rizikom
Obvod pása
Obvod pása je dôležitým markerom pre metabolický syndróm tento parameter je rizikovým faktorom závažných kardiovaskulárnych príhod. Abdominálna/tzv. brušná / obezita významne zvyšuje riziko cukrovky najmä 2. typu a výrazne zvyšuje riziko ochorenia srdca. Zdravotné riziko je vysoké pri obvode pásu nad 102 cm (muži) a nad 88 cm (ženy) . Norma je pod 94 cm (muži) a pod 80 cm (ženy)
Pohybová aktivita:
- Udržanie telesnej hmotnosti je potrebná telesná aktivita vyše 30 minút denne.
- Na dosiahnutie redukcie hmotnosti je odporúčaná telesná aktivita vyše 60 minút denne,
- Najlepšie výsledky v prevencii srdcovocievnych ochorení sa dosahujú pri pravidelnej telesnej aktivite 30 až 45 minút 4x až 5x týždenne do výšky 60-75 % maximálnej srdcovej frekvencie. Viac fyzickej aktivity znamená zvýšenie energetického výdaja a tým zníženie rizika. V tomto ohľade je významná pozitívna motivácia pacienta.
Režimové odporúčania
Pravidelná športovo-pohybová aktivita je dostupná pre všetky vekové kategórie. Vedie k redukcii morbidity a mortality pri viacerých civilizačných chorobách. Cieľom je aspoň 30 min. fyzickej aktivity viackrát v týždni. Vhodné aktivity : možno začať športový tréning ľahkou chôdzou (prechádzky 5-7 km chôdze denne), plávaním alebo bicyklovaním, beh v prírode, chôdza po schodoch. Hodnoty systolického TK by nemali prekračovať počas zaťaženia 180 – 190 mm Hg. Nevhodné aktivity sú silové cvičenia (vzpieranie, džudo, kulturistika, adrenalínové športy – vyvarovať sa extrémnej záťaži. Dôležitým prvkom prevencie je zaradiť pohyb ako bežnú súčasť dňa, šport podľa obľuby a zdravotného stavu. K režimovým odporúčanim patrí i pravidelná, pestrá a vyvážená strava – základom sú raňajky a 5-6 jedál denne (3 hlavné jedlá, 2-3 vedľajšie medzi hlavnými jedlami – obmedzenie veľkých porcii) . Vyvážená strava a pestrá strava obsahujúca bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerály, vláknina. Vhodným opatrením je zvýšiť podiel rastlinných zdrojov bielkovín, strukoviny viackrát v týždni, obmedzovať živočíšne tuky, vylúčiť zo stravy údeniny, ďalej zaradiť do jedálnička ryby (aspoň raz týždenne) , optimalizovať príjem cholesterolu do 300 mg/deň , zvýšiť príjem vlákniny (celozrnné výrobky) aspoň 30g/deň ,konzumácia ovocia a zeleniny v množstve viac ako 400g/deň (500-600g). V rámci zdravej výživy je odporúčaná i šetrná kulinárna úprava – preferovať kvalitné rastlinné oleje. V neposlednom rade je vhodné odstrániť príjem akýchkoľvek sladkostí vrátane sladkých nápojov, sirupov, lekvárov ale aj vyprážaných jedál. Pri spracovaní potravín uprednostniť varenie, dusenie, grilovanie (bez kože). Energetická rovnováha príjmu a výdaja (Odporúčaný príjem energie u priemernej ženy predstavuje 2 000 kcal (8 360 kJ), u muža 2 500 kcal (10 450 kJ) – referenčné hodnoty. Ďalej je potrebné dodržiavať pitný režim (min. 2-3 l denne) a znížiť príjem soli pod 5g/deň . Samozrejmosťou je vyhýbanie sa nadmernému stresu dychové a relaxačné cvičenia (jóga), pohyb v prírode .
Základom predchádzania ochorenia srdca a ciev je predovšetkým prevencia. V rámci prevencie majú záujemcovia možnosť navštíviť jednak svojho praktického lekára, jednak poradne zdravia na Regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Odborní pracovníci zistia rodinnú a osobnú anamnézu, BMI a súčasťou vyšetrenia je stanovenie hodnôt biochemických ukazovateľov, ako sú: hladina celkového cholesterolu, cukru, tukov (tzv. triacylglycerolov), HLD (dobrého) a LDL (zlého) cholesterolu v krvi. Týmto spôsobom máte možnosť urobiť niečo pre svoje zdravie, zistiť svoje rizikové hodnoty, o ktorých mnohí ľudia nevedia. Rozvoj srdcovo-cievnych ochorení často prebieha nebadane, preto je na každom z nás kontrolovať si rizikové hodnoty.
Autor: MUDr. Pavel Pelikán, lekár – špecialista v odbore vnútorné lekárstvo a všeobecné lekárstvo
Ilustračné foto: Unsplash/Robina Weermeijer