Problém alkoholizmu a drogovej závislosti zasahuje do rôznych oblasti života. Tento problém nie je možné riešiť izolovane, ale riešenie by malo byť v kontexte systémových a aktívnych opatrení na poli psychologicko – sociálnej prevencie, výchovy a vzdelávania, podpory rodiny, ochrany verejného zdravia, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, prípadne i ďalších sfér.
Na človeka v dnešnom svete pôsobí celý rad okolností, ktoré mu komplikujú život. Ak chce harmonicky a spokojne žiť, mal by plniť požadované vývinové úlohy minimálne v troch oblastiach života – partnerskej, priateľskej a pracovnej. Podmienky v primárnej rodine, rodičovské vzory, rodinná konštelácia, životný štýl, ktorý si jednotlivec utvára, ako aj očakávania spoločnosti, merítka či kritériá úspešnosti, módne trendy, no v nadväznosti na tieto podmienky i zodpovedajúce sebapoňatie jednotlivca, to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k celkovej efektívnosti tohto plnenia. K tým posledne menovaným patrí i maladaptívna stratégia užívania návykových látok a následná závislosť na týchto látkach, ktorá predstavuje už závažný problém, vyžadujúci si zdĺhavé terapeutické intervencie.
To všetko sa spája s menom Alfreda Adlera, ktorý to začlenil do svojej teórie osobnosti. Odmietal ostrú terminológiu a vytvoril len minimum technických termínov, ktoré naviac často používal synonymne. Dôsledkom toho je, že jeho idey boli často zahrnuté do teórií iných psychologických a sociologických smerov.
Dňa 7.2.2020 sa konalo pracovné stretnutie pri príležitosti 150. výročia narodenia Alfreda Adlera zakladateľa individuálnej psychológie, kde sme sa zúčastnili zaujímavých prednášok a demonštrácii. Veľmi oceňujeme odborníkov v predliečebnej starostlivosti (školskí psychológovia, poradenskí psychológovia, učitelia na školách a pod.), ktorí svojim odborným prístupom prispievajú k skvalitneniu života práve u detí, kde je ešte reedukácia možná, uskutočniteľná a za istých okolností možno prospešné zmeny včleniť do ich životného štýlu a tak dosiahnuť zmenu dlhodobých cieľov.
Vzdelávaniu rodičov, učiteľov i vychovávateľov by sa mala prikladať veľká váha, pretože keby ľudia vedeli, ako povzbudzovať, neodrádzať a nezastrašovať deti, viedlo by to k rozšíreniu spolupatričnosti a kooperácie medzi nimi navzájom a výsledkom by boli zdravé deti a zdravá spoločnosť.
PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH