Domáce násilie sa považuje za pomerne osobitný, samostatný jav. Jeho mimoriadnosť nevyplýva ani tak zo samotného násilia, ale skôr z toho, voči komu a za akých okolností je uplatňované. V literatúre sa môžeme stretnúť s viacerými definíciami domáceho násilia od rôznych autorov. Vo všeobecnosti charakterizujú domáce násilie ako zneužívanie postavenia, ako konanie, ktorého cieľom je získať moc nad životom a správaním sa partnera či rodinného príslušníka. Prejavuje sa neprimeranými požiadavkami, vynucovaním podriadenosti obete a neraz absolútnou kontrolou nad jej životom.
Funkčná rodina má najlepšie predpoklady byť vhodným prostredím pre formovanie zdravej osobnosti. V dysfunkčnej rodine dochádza k neuspokojovaniu potrieb jej členov až k poškodeniu ich zdravia a života. Typickým príkladom patológie je násilie v rodine, ktoré zahŕňa všetky prejavy násilia páchaného medzi jednotlivými členmi rodiny.
Týka sa všetkých rodinných vzťahov (medzi partnermi, medzi rodičmi a ich deťmi, medzi súrodencami, ale aj medzi prarodičmi a vnukmi, či ďalšími príbuznými). Násilie páchané na ženách je najrozšírenejšou formou násilia vôbec, pričom je zároveň formou najmenej kontrolovanou a čo do početnosti a závažnosti najviac podceňovanou. Na Slovensku sa problém domáceho násilia začal otvárať a riešiť až koncom 20. storočia.
Násilie páchané na ženách v partnerských vzťahoch
Násilie páchané na ženách je závažným sociálnym problémom, ktorý ohrozuje bezpečnosť, telesnú a duševnú integritu žien. V súvislosti s násilím panuje veľa nesprávnych, ale pevne zakorenených predstáv, napríklad, že násilie je dôsledkom alkoholu, chudoby, nezamestnanosti, vyskytuje sa len v istých sociálnych vrstvách, že je to duševná choroba. Ešte aj dnes je rozšírená domnienka, že ženy provokujú, tolerujú, alebo dokonca potrebujú istú dávku násilia.
Násilie páchané na ženách je častým porušovaním ľudských práv a prekážkou v rovnosti, rozvoji, bezpečnosti a mieri. Výrazy „násilie páchané na ženách“ a „rodovo podmienené násilie“ sa používajú na označenie celej škály násilného správania voči ženám, ktoré majú svoj pôvod v rodovej nerovnosti a v nerovnom postavení žien a mužov v spoločnosti.
V roku 1993 sa násilie páchané na ženách v Deklarácii OSN o odstránení násilia páchaného na ženách definovalo ako „akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek upierania slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote“.
Táto definícia v sebe zahŕňa aj násilie, ku ktorému dochádza v rodine, v rámci komunity a násilie, ktoré pácha, alebo toleruje štát. Formy rodovo podmieneného násilia zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na: násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch, sexuálne násilie, znásilnenie, sexuálne obťažovanie, obchodovanie so ženami, nútenú prostitúciu a škodlivé praktiky a zvyky.
Zraniteľnosť žien v súvislosti s násilím a ich ohrozenie násilím je navyše znásobené rôznymi faktormi, akými sú spoločenská vrstva, z ktorej pochádzajú, farba pleti a etnická príslušnosť, pôvod a sexuálna orientácia. Odhaduje sa, že počas svojho života zažije nejakú formu rodovo podmieneného násilia jedna z troch žien na svete.
Následky násilia páchaného na ženách
Fyzickými dôsledkami domáceho násilia môže byť smrť, trvalé zranenia po bodnutí, prehodení cez sklené dvere, ohluchnutie po dlhotrvajúcich úderoch do hlavy. Aj keď sa nevyskytnú trvalé zranenia, môžu byť veľmi vážne – bolestivé modriny a tržné rany, spálené hrdlo po pokusoch o uškrtenie, plešiny ako dôsledok po vytrhávaní vlasov, zranené oči a rezné rany. Ďalšie následky sa nemusia zjaviť okamžite, ale sú rovnako zničujúce.
Násilie môže zničiť sebavedomie ženy, spôsobuje depresie, agorafóbiu, alebo neschopnosť sústrediť sa, ničí domáci život ženy, keďže pre ňu neexistuje miesto na relax a bezpečie bez utláčania alebo kontroly a hrozba násilia je stále prítomná. Násilie v párovom vzťahu poškodzuje sebavnímanie. Žena sa vo svojom vlastnom dome necíti bezpečne.
Môže mať strach z toho, že urobila niečo, kvôli čomu si takéto zaobchádzanie zaslúži. Môže byť nervózna zo všetkého, čo vykonáva. Ak má žena deti, pokúša sa ochrániť ich potreby a bezpečnosť, tak isto ako aj svoje vlastné, a je pravdepodobné, že si je vedomá ničivých dôsledkov násilia. Deti sú často svedkami násilia páchaného na ich matke, čo spôsobuje emocionálne poruchy. Muž niekedy zneužíva deti tak, že matke hrozí ich unesením alebo ublížením, alebo je k deťom násilný.
Výsledkom je žena, ktorá sa zúfalo snaží zmeniť svoju situáciu a situáciu svojich detí. Avšak jej sebavnímanie sa mení kvôli zneužívaniu, cíti sa vinná a pochybuje o sebe, nie je schopná dostatočne ovládať svoj vlastný život. Ak poskytujeme služby ženám zažívajúcim násilie, je dôležité rozumieť dlhotrvajúcim dôsledkom na schopnosť ženy vidieť jasne svoje voľby a efektívne ich prezentovať.
Pomoc obetiam domáceho násilia
Zavedenie inštitútu vykázania predstavuje prvý krok k pomoci a ochrane obete domáceho násilia. V niektorých prípadoch však býva problém rozoznať, či v konkrétnej rodine alebo vzťahu dochádza k domácemu násiliu, preto je dôležité identifikovať rizikové faktory, ktoré môžu signalizovať výskyt ďalšieho násilia.
Druhým krokom pomoci je vypracovanie bezpečnostného plánu a jeho následná aktualizácia, pričom posledným, ale nemenej významným krokom v pomoci, je následná práca s obeťou, aby sa dokázala odpútať od násilníka a prekonala traumu, ktorú jej spôsobilo dlhodobé týranie od blízkej osoby. Okrem týchto možností pomoci obeti, môže obeť sama podniknúť určité kroky vedúce k jej ochrane.
16-dňová kampaň proti…
Skutočnosť, že svet čoraz častejšie uznáva rodovo podmienené násilie za dôležitý problém, je predovšetkým výsledkom snahy druhej vlny feministického hnutia, ktoré sa najmä od 70. rokov 20. storočia sústredilo na detabuizovanie a pomenovanie násilia páchaného na ženách. Verejná tematizácia násilia páchaného na ženách bola (a je) prvým krokom k jeho rozpoznaniu a eliminácii. Od roku 2001 sa v mnohých štátoch každoročne uskutočňuje 16-dňová kampaň proti násiliu na ženách. Kampaň prebieha v období od 25. novembra (Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách) do 10. decembra (Medzinárodný deň všeobecných ľudských práv).
Poukazuje na fakt, že násilie na ženách je „zločin proti ľudskosti” a že je nevyhnutné využívať „medzinárodné nástroje na ochranu ľudských práv na predchádzanie všetkým formám násilia na ženách a diskriminácii žien a na integrovanie rodového prístupu do základných spoločensko-politických a kultúrnych funkcií spoločnosti”. Zdôrazňuje význam spolupráce oficiálnych miest s MVO, ako aj spolupráce všetkých zložiek občianskej spoločnosti a médií „pri zvyšovaní informovanosti verejnosti a pri mobilizácii zdrojov, expertíz a informácií na podporu žien”.
Autor: Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, riaditeľ
Ilustračné foto: Pexels/Karolina Grabowska