Dnes je Svetový deň chrbtice, ideálny čas na to, aby ste sa o nej dozvedeli viac! Chrbtica (columna vertebralis) je názov osovej kostry stavovcov. Je tvorená z 33 až 34 stavcov (vertebrae), medzistavcových platničiek (disci intervertebrales) a väzov. Stavce sú krátke kosti, z ktorých každý má v sebe otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch (foramina magna) vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha, z nej vystupujú pomedzi stavce miešne nervy.
Chrbtica siaha od spodiny lebky až po panvu. Tvorí priemerne tretinu celkovej výšky dospelého človeka, pričom asi 20 percent z jej výšky tvoria medzistavcové platničky. Priemerná dĺžka chrbtice mužov je 45 centimetrov, žien zase 43 centimetrov. Je dvakrát esovito prehnutá. Vytvára krčnú a driekovú lordózu (prehnutie dopredu), i hrudnú a krížovú kyfózu (prehnutie dozadu).
Zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v období, počas ktorého sa dieťa naučí chodiť. Chrbtica je za normálnych okolností mierne zakrivená i vo frontálnej rovine – je to takzvaná fyziologická skolióza. Delí sa na 5 častí, podľa ktorých sú pomenované aj stavce. Chrbtica je zložená zo:
- 7 krčných stavcov (vertebrae cervicales)
- 12 hrudníkových stavcov (vertebrae thoracicae)
- 5 driekových stavcov (vertebrae lumbales)
- 5 krížových stavcov (vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (os sacrum)
- 4 až 5 kostrčových stavcov (vertebrae coccygeae) zrastených do kostrče (os coccygeum)
Kostrč ukončuje chrbticu. Ide o zvyšky chvostíka, ktorý sme my ľudia počas evolúcie stratili. Kostrč sa v minulosti skladala zo štyroch až piatich stavcov, ktoré postupne zrástli. Pohybuje sa len minimálne.
Človek s ohnutou chrbticou ju sám bude ohýbať druhým a pomstiť sa tak na nich, že podľahol. – Rainer Maria Rilke
Chrbtica je dôležitá pre stavbu a pohyb hlavy a trupu. Tvorí kĺby s rebrami, a teda nesie hrudný kôš, kvôli čomu má význam pri dýchacích pohyboch. Nesie tiež hmotnosť hlavy a ďalších častí tela a prenáša ju cez panvu na dolné končatiny.
U človeka je kvôli vzpriamenému držaniu tela vystavená veľkým tlakom, hlavne v driekovej oblasti. Viac ako štvrtinu dĺžky chrbtice tvorí chrupka, hubovitá hmota, ktorá od seba oddeľuje jednotlivé platničky. Chrupka sa môže rozširovať, no aj stenčovať vplyvom gravitácie, veku a hmotnosti tela. Preto sa kozmonauti z vesmíru vracajú vyšší, no na Zemi sa vekom zmenšujeme. Na druhej strane, každé ráno ste o niečo vyšší. Zmerajte sa!
Pohyblivosť chrbtice
Základné pohyby, ktoré umožňujú medzistavcové spojenia sú:
- Predklon (anteflexia) a záklon (retroflexia), obidva maximálne o 90 stupňov.
- Úklon (lateroflexia) do strán je možný v krčnej chrbtici o 30 stupňov, v driekovej chrbtici o 35 stupňov.
- Otáčanie (rotácia alebo torzia) je najlepšia v krčnej chrbtici, okolo 65 stupňov, v hrudnej chrbtici je okolo 30 stupňov a v driekovej je takmer nemožná, ide o maximálne 10 stupňov. Celková rotácia hlavy oproti panve sa pohybuje medzi 90 až 120 stupňami.
Chrbtica má aj takzvanú funkciu pufra čo znamená, že funguje ako tlmič nárazov. Napomáha tomu i jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečuje svalový korzet, teda množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby.
Aké funkcie má naša chrbtica?
- Statická funkcia – udržiava naše telo vo vzpriamenej polohe, drží nás pokope, spája aj hornú časť nášho tela s dolnou a nesie hlavu, hrudník a plecia.
- Dynamická funkcia – umožňuje nám hýbať sa v rôznych smeroch – predklony, záklony, úklony aj rotácie. Tiež sa na ňu pripájajú ďalšie dôležité šľachy, svaly , väzivo a svalové skupiny.
- Ochranná funkcia – Chráni našu miechu a nervové korene.
Autorka: Bc. Michaela Hajdúková, fyzioterapeutka
Ilustračné foto: Unsplash/Joyce McCown