O závislostnej problematike je popísané množstvo rôznych publikácii, teórii a podobne, avšak veľmi malú pozornosť venujeme spoluzávislosti. V oblasti závislosti je v súčasnosti prijímaný bio-psycho-socio-spirituálny model, ktorý stojí na multifaktoriálnej genéze ochorenia. To znamená, že pri vzniku závislosti majú význam faktory biologické, psychologické, sociálne i spirituálne.
Aj spoluzávislosť, ako samotnú závislosť je nutné vnímať komplexne na týchto úrovniach, kde sa jednotlivé faktory vzájomne dopĺňajú a integrujú (Kalina a kol., 2003; Kozma, 2009; Kovácsová, 2010, 2014; Crozier, Hillock, 2013; Knapek, Kuritárné Szabó, 2014). Mnoho faktorov pôsobiacich na jednotlivca z vonkajšieho prostredia pôsobí pozitívne: podporuje vývin jeho schopností a zdravie.
Rad faktorov pociťuje ako zaťažujúce (takou je aj závislosť v rodine, iná závažná duševná porucha v rodine, domáce násilie, zlé zaobchádzanie, zneužívanie, a iné záťaže, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života každého člena), na ich prekonanie sa musí mobilizovať, mať svoje zdroje zvládania a adaptovať svoje správanie. Ak situácia presahuje jeho možnosti, nastupujú mechanizmy patologického zvládania. Jedným z týchto mechanizmov je práve spoluzávislosť.
Závislosť od psychoaktívnych látok v rodine pomáha pri vytváraní spoluzávislosti, aj keď jej príčinami sú teda aj iné okolností, nielen závislosť. Isaacson (1991, In Kovácsová, 2010) vytvoril model, ktorý zobrazuje vývoj závislosti a jej udržiavanie v interakcii jednotlivca a rodiny. Akonáhle sa vyvinie závislosť, stane sa ústredným miestom pre doplnkové interakcie medzi jednotlivcom a rodinou, ktoré podporujú závislosť.
Pojem spoluzávislosť sa začal používať v 70. rokoch minulého storočia v rámci spoločenstva Anonymných alkoholikov. Označoval psychologický problém žien žijúcich s alkoholikom (Go´mez, Delgado, 2003; Noriega a kol., 2008). Základná koncepcia spoluzávislosti sa spájala teda len so ženami alkoholikov. Ďalšie empirické skúmanie však potvrdili, že spoluzávislosť môže vzniknúť aj pri iných typoch závislostí (napríklad závislosť od psychoaktívnych látok, či nelátkové závislosti, napríklad patologické hráčstvo), ako aj pri iných dlhodobých stresom podmienených záťažiach v rodinách (Crozier, Hillock, 2013; Knapek, Kuritárné Szabó, 2014).
Spoluzávislosť, kozávislosť či kodependencia – multidimenzionálne (fyzicky, mentálne, emocionálne a duchovne) podmienená porucha osobnosti, ktorá vzniká zameriavaním sa na potreby a správanie druhých. Označujeme ňou súhrn motívov, postojov, spôsobov komunikácie, správania a konania, ktorým rodinní príslušníci závislosť podporujú, rozvíjajú alebo narúšajú snahu o uzdravenie sa z nej.
Reziliencia – odolnosť, pružnosť, nezdolnosť – danosť jednotlivca a dynamický proces úspešnej adaptácie v nepriaznivých okolnostiach (Horňáková, 2010). Berie do úvahy komplexnosť: osoby v jej bio-psycho-socio-spirituálnej jedinečnosti; situácie a reziliencie samotnej, ktorá sa mení v čase i v závislosti na charaktere záťaže (Laštincová, 2018). V rámci rodinnej reziliencie ide o dynamický a viacdimenzionálny proces pozitívnej adaptácie, či schopnosti rodiny konštruktívne pristupovať k riešeniu problémov. Jednotliví členovia rodiny dokážu spoločne zareagovať na záťaž v rámci dynamiky rodinných vzťahov s využitím vnútorných a vonkajších zdrojov.
Ako ju liečiť?
Spoluzávislosť je liečiteľná. Jej liečbou sa dnes na Slovensku zaoberajú najmä špecializované zariadenia, akými sú centrá pre liečbu závislostí (CPLDZ) a odborné liečebné ústavy psychiatrické v rámci problematiky závislostí, kde patrí aj Odborný Liečebný Ústav Psychiatrický n. o. Predná Hora.
Čo z toho vyplýva?
Intervencie v liečbe spoluzávislosti je potrebné realizovať medziodborovo, v rámci komplexného bio-psycho-socio-spirituálneho prístupu. Odborníci v terapeutickom tíme musia pôsobiť jednotne, podporne a inkluzívne v zmysle rešpektovania práv na potrebnú pomoc pri ochrane zdravia a zlepšovaní kvality života rodinných príslušníkov ľudí so závislosťou. V tomto zmysle je potrebné aj legislatívne zabezpečiť jej dostupnosť.
Autor: Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, riaditeľ
Ilustračné foto: Pexels/Vera Arsic