Svetový deň športu

Citius – Altius – Fortius ( lat. rýchlejšie – vyššie – silnejšie). Barón Pierre de Coubertin zakladateľ Medzinárodného olympijského výboru (MOV) 1984.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v auguste 2013 v rezolúcii A/RES/67/296 vyhlásilo 6. apríl za medzinárodný deň športu za rozvoj a mier. Od roku 2014 sa pripomína v mnohých štátoch sveta. Oslavy tohto medzinárodného dňa sú príležitosťou podporiť šport ako novátorský a účinný nástroj na uskutočňovanie pozitívnych zmien v spoločnosti a ľudí na celom svete, uviedol Medzinárodný olympijský výbor (MOV) na svojej webovej stránke pri príležitosti prvého Medzinárodného dňa športu za rozvoj a mier. Cieľom dňa, určeného na oslavu športu, telesnej výchovy a športových či pohybových aktivít, je prispieť k prijatiu zdravého spôsobu života a zároveň k budovaniu mierového sveta. Výber dátumu 6. apríl vysvetľuje fakt, že WHO svetová zdravotnícka organizácia v roku 2002 povzbudila v rezolúcii WHA 55.23 členské štáty, aby sa každý rok slávil jeden deň s mottom Pohybom ku zdraviu. WHO tým chcela poukázať na význam športu, telesnej výchovy a fyzických aktivít pre zdravie každého človeka. (1)

Šport poznačený pandémiou COVID – 19 (2020-2021)

“Verím, že dôkazy podporujú záver, že fyzická nečinnosť je v 21. storočí jedným z najdôležitejších problémov verejného zdravia a môže byť dokonca tým najdôležitejším.” (2) Keď americký vedec v oblasti cvičenia, profesor Steven Blair, vyriekol tieto slová, určite netušil, v akom rozpore sa jeho vyjadrenie bude v súčasnej situácii ponímať. Ostalo v tieni pandémie, ktorá celosvetovo pohltila každého z nás.  Zasiahla  nás v každej oblasti života (šport, škola, práca, rodina…)

Šport, pohybová aktivita a zdravý životný štýl ostali opomenuté pri tvorbe súčasných pandemických opatrení. Akoby sme všetci z pohodlia svojich domovov nedočkavo čakali na liek alebo vakcínu, ktorá nás tejto pandémie zbaví. Áno, vakcína môže byť nespochybniteľne jedno z riešení súčasnej pandemickej situácie, no zároveň pandémia spoločnosti nastavila obrovské zrkadlo.

Popri COVID – 19 je NEDOSTATOČNÁ fyzická aktivita jedným z hlavných rizikových faktorov, predstavujúcich globálny problémom verejného zdravia, spájaný s takmer piatimi miliónmi predčasných úmrtí každý rok. (3)

Zákon dejín

Ťažké časy tvoria silných ľudí, silní ľudia vytvárajú dobré časy, dobré časy tvoria slabých ľudí a slabí ľudia vytvárajú ťažké časy…

Štatistiky WHO z roku 2020 (4):

• Celosvetovo jeden zo štyroch dospelých nespĺňa odporúčania globálneho zdravia.
• Viac ako 80% svetovej populácie adolescentov je nedostatočne fyzicky aktívnych.
• Ľudia, ktorí nie sú dostatočne aktívni majú o 20% až 30% vyššie riziko úmrtia v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú dostatočne aktívni.
• Miera fyzickej nečinnosti je v krajinách s vysokými príjmami dvakrát vyššia v porovnaní s krajinami s nízkym príjmom.
• Od roku 2001 nedošlo k zlepšeniu globálnej úrovne fyzickej aktivity.

Nehovoriac o tom, že najväčšie riziko úmrtia a ťažkého priebehu majú obézni ľudia s chronickými ochoreniami, hyperglykémiou, hyperinzulinémiou, nedostatkom vitamínu D, C, zinku a selénu, nadbytkom omega-6 v tkanivách, zvýšeným množstvom viscerálneho tuku alebo narušením črevného mikrobiotu.

85% ľudí v EU zomiera na vážne chronické ochorenia.

Aj keď sa priemerná dĺžka života zvýšila, tak tzv. “Healthy life expectancy” nerastie. Muži a ženy vo veku 65 rokov majú odhadovanú dĺžku života ďalších 18-21 rokov. Avšak asi len 9 rokov v pomerne dobrom zdraví, zvyšok je charakterizovaný morbiditou spojenou s vážnymi chronickými ochoreniami, čo prudko znižuje kvalitu života.(5)

Svetová federácia pre obezitu uviedla, že riziko úmrtia na covid -19 je desať krát vyššia v krajinách, kde má väčšina populácie nadváhu. Obezita bude druhá pandémia. Vo svojich vyjadreniach uzatvárajú, že nadváha populácie je ďalšia pandémia, ktorá bude nasledovať. (6)

Svetová federácia pre obezitu uviedla, že riziko úmrtia na covid -19 je desať krát vyššia v krajinách, kde má väčšina populácie nadváhu. Obezita bude druhá pandémia. Vo svojich vyjadreniach uzatvárajú, že nadváha populácie je ďalšia pandémia, ktorá bude nasledovať. (6)

Zakladateľ modernej medicíny Hippokratés, ktorý žil v rokoch 460 až 370 pred Kristom, žil 90 rokov bez moderných liekov, vakcín a medicíny.

Hippokratés ako prvý veril, že choroby sú spôsobené prirodzene vplyvom stravy, enviromentálnych faktorov a životného štýlu, a nie ako dôsledok POVIER či POMSTY BOHOV.  Často sa zdráhal používať lieky a nezameriaval sa na diagnózu, ale starostlivosťo pacienta a prognózy vývoja daného ochorenia. Veril, že ľudské telo sa dokáže vyliečiť samo a liečbu len treba podporiť. V liečbe využíval často HLADOVANIE a ZMENU STRAVOVANIA.

“Viac ako 60 rokov skúmania živých systémov ma presvedčilo, že naše telo je oveľa bližšie k dokonalosti, než naznačuje nekonečný zoznam problémov, ktoré ho trápia. Jeho nedostatky nespôsobujú vrodené nedokonalosti, ale skôr naše zlé zaobchádzanie s ním” Napísal laureant nobelovej ceny Albert Szent-Gyorgyi. (7)

Podľa  fyzioterapeuta Doc. Pavla Kolářa, šport vytvára náhradu enviromentálnemu stresu, ktorému sme čelili pred tým, keď telesná záťaž na náš organizmus bola iná, ako je tomu  dnes. Tá nás adaptovala, dnes to musíme nahrádzať športom, nemáme prirodzené stresové vplyvy, voči ktorým by sme sa mohli adaptovať. Poukazuje na to, že ľudia sa budú musieť pripraviť na dobu po COVIDE – 19. Pandémia priniesla zatvorenie športovísk, fitness centier, on-line výučbu a home office. Deťom a dospelým chýba pohybová aktivita a tým aj adekvátna telesná záťaž. Naopak sa zvýšil výskyt psychických ochorení, ako depresie a častejšie sa u ľudí vyskytujú samovražedné myšlienky.

Podľa Kolářa je dnešná odolonosť voči enviromentálnemu stresu aj voči vírusom a baktériám nižšia ako u generácií z pred 100 rokov. Pohyb je výraznou prevenciou pred ochoreniami akým je COVID- 19, zdôrazňuje docent. (8)

Keď sa v roku 1918 prehnala Európou španielska chrípka, zabila milióny ľudí. Joseph Pilates si všimol, že žiadny z trénerov jeho telesnej výchovy nebol nakazený. Neprestával cvičiť so svojimi zverencami a výsledkom bolo pevné zdravie. Kto cvičil, nezomrel. A presne toto naše telo potrebuje: zdravé jedlo , pohyb a kyslík. Dnes by sme v médiách len márne hľadali reklamu na zdravé stravovanie, jedlo a vodu, zmenu životného štýlu, pozitívneho myslenia, cvičenia (akúkoľvek fyzickú aktivitu).

“Keby sa cvičenie dalo zabaliť do pilulky, bol by to jeden z najpredpisovanejších a najprospešnejších národných liekov” Dr. Robert Butler: uznávaný gerontológ, psychiater a autor.

Medicínske technológie, ktoré sa vyvinuli za posledné storočie, zachránili nespočetné životy. Nepomerne zlepšili kvalitu života po celom svete. No moderná medicína má aj svoje limity. Moderná medicína úžasne efektívne vyrezáva, alebo zašíva poškodené časti tela, keď nastane urgentný problém. No na druhej strane je však žiaľ menej efektívna pri liečbe miernejších chronických systémových ochorení “civilizačných”. Sú to ochorenia, ktoré vytvorili ľudia, za ktoré si môžeme sami. (9) Žijeme v dobe, kedy väčšina z nás radšej počká na zázračnú pilulku, ktorá nás zbaví problémov, namiesto toho, aby sme zobrali zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk.

Ak nejete správne, necvičíte, máte málo spánku a všeobecne sa nestaráte o svoje zdravie, nemôžete povedať, že operácia je vaša jediná možnosť.

Health & performance

Náš mozog prikladá priveľkú dôležitosť nebezpečenstvu čohokoľvek, čo nám pripadá ako bezprostredná hrozba, ale existuje takmer nulová šanca, že sa to naozaj stane (nemyslím tým COVID) napr.: havária lietadla, krádež, teroristický útok, nebezpečenstvo v mori atď. Na druhej strane podceňujeme tie riziká, ktoré sa zdajú vzdialené, ale sú veľmi pravdepodobné: obezita z prejedania, nedostatočná fyzická aktivita z nič nerobenia, rakovina pľúc z fajčenia. (10)

Každý z nás by si mal položiť otázku. Robím všetko preto, aby  som bol zdravý (strava, pohyb, spánok, rodina, priatelia, dýchanie … ) ?

Nespoliehajme sa na iných, naše zdravie máme vo vlastných rukách. Ak sa nepoučíme z tejto Pandémie, príde iná a potom ďalšia, záleží len od nás, ako sa na ňu pripravíme. Prajem si, aby naša vláda, ale aj iné vládne organizácie, robili podobné masívne kampane a vynaložili podobné finančné prostriedky, ako v súvislosti s COVIDOM, na šírenie osvety športu, pohybových aktivít a zdravého životného štýlu. Pokiaľ nevyriešime problémy súvisiace s novodobými civilizačnými ochoreniami, tak zdravotný stav obyvateľov SR, EU, či iných krajín bude aj naďalej upadať. Preto OLÚP n. o. Predná Hora pri príležitosti svetového dňa športu za rozvoj a mier vysiela jasný signál pre šírenie osvety a základných myšlienok športu v našej spoločnosti.

PRÍLOHA ZDRAVIA:

Zdroje :

1. https://www.olympic.sk/clanok/dnes-je-svetovy-den-sportu-za-rozvoj-mier-podla-osn-spolocnost-nemoze-sport-pokladat-za
2. Brukner & Khan’s Clinical Sports Medicine, 5e, 2019
3. Hafner et al. Estimating the global economic benefits of physically active populations over 30 years (2020–2050).2020
4. https://www.who.int/…/fact-sheets/detail/physical-activity
5. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28986739/
6. https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/koronavirus-nakaza-pandemie-nemoc-covid-19-who-nadvaha-obezita-svetova-federace-pro-obezitu.A210304_160107_zahranicni_dtt?
7. James Nestor, Dych, 2020
8. https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3256360-line-vyuka-deti-poznamena-telocvik-potrebuji-kvuli-imunite-rika-fyzioterapeut-kolar?fbclid=IwAR3_a0N11cRhIEVz_zZGcAT8kwSqvN8KqcOtjV2WCgPoRZZIQQt1NrAwgzA
9.  James Nestor, Dych, 2020
10.  James Clear, Atomic Habit, 2018

Mgr. Dávid Šestina