Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2005 vyhlásila 14. jún za Svetový deň darcov krvi. Každoročne ho okrem WHO koordinujú aj Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodná federácia krvi a Medzinárodná spoločnosť pre transfúziu krvi. Jeho snahou je upriamovať povedomie verejnosti na každodenných hrdinov a tiež na neustálu potrebu pravidelného a bezplatného darcovstva krvi vo svete.
Svetový deň darcov krvi je celosvetovým podujatím, ktoré sa spája s narodením Karla Landsteinera (14. jún 1868 Baden pri Viedni – 26. jún 1943 New York) – lekára-nositeľa Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu (1930) za objasnenie funkcie a určenie systému 4 krvných skupín AB0. Neskôr sa spolupodieľal aj na objavení Rh faktora.
Úloha ľudskej krvi a jej komponentov v správne indikovaných prípadoch je nezastupiteľná. Napriek vytrvalým snahám vedcov vytvoriť po každej stránke plnohodnotnú umelú krv sa to zatiaľ úplne nepodarilo. Krv so všetkými svojimi zložkami je až priveľmi zložitou a dokonalou tekutinou. Naďalej zostáva jej výlučným a nenahraditeľným zdrojom darca krvi – zdravý človek. Ročne zomrie na svete okolo 500 tisíc žien počas tehotenstva či pri pôrode a až štvrtinu z nich by mohla zachrániť krvná transfúzia. Vykrvácanie je tiež druhým najčastejším dôvodom úmrtia pri dopravných nehodách. U nás považujeme za prirodzené, že krv dostaneme vždy, keď ju potrebujeme, nie je to však takou samozrejmosťou všade vo svete. Aj keď sa ročne na svete vyrobí okolo 80 miliónov jednotiek krvi, pre mnohých ľudí je stále nedostupná. Či už preto, že krajiny v ktorých žijú, nemajú vytvorené rezervy (tzv. krvné banky) alebo jednoducho preto, že pre nich nie je v potrebnom čase k dispozícii vhodná krv. Až v sedemdesiatke krajín sveta vôbec neexistujú pravidelní darcovia krvi. V našich podmienkach je darcami krvi iba asi 5 % populácie, pričom zo zdravotného hľadiska by mohlo darovať krv až 25 %.
Potreba krvi je veľká. Približne 180 000 transfúznych jednotiek červených krviniek sa každoročne spotrebuje iba na Slovensku. Obete úrazov a nehôd, ľudia podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu, nádorové ochorenia, ochorenia krvných buniek, tí všetci potrebujú krv. Celosvetovo je za jeden rok pacientom podaných viac ako 26,5 milióna jednotiek krvných zložiek.
Interval darovania je pre mužov každé 3 mesiace a pre ženy každé 4 mesiace. Celý proces darovania krvi trvá, od registrácie až po odchod domov, približne hodinu a samotný odber len 5 – 15 minút, počas ktorých daruje darca 450 ml krvi. Krv je ďalej spracovaná (rozdeľovaná) na jednotlivé zložky, ktoré môžu pomôcť zachrániť ľudské životy. Červené krvinky, prenášače kyslíka, zachraňujú životy pacientov počas operácií a po úrazoch. Plazma, tekutá zložka krvi, je určená pre pacientov trpiacich poruchami zrážania krvi. Tretia zložka, krvné doštičky, zastavuje krvácanie pri rezných poraneniach a pri otvorených krvácaniach. Často sa podávajú pacientom liečiacich sa na nádorové ochorenia a aj pacientom po transplantácii.
Svetový deň darcov krvi je predovšetkým oslavou dobrovoľných, bezpríspevkových darcov krvi a poďakovaním za ich ochotu prispieť k záchrane životov bez toho, aby za to očakávali odmenu. Jeho cieľom je tiež upozorniť na to, aké je darcovstvo krvi dôležité a nenahraditeľné a akým obrovským prínosom by bolo, keby sa stalo prirodzenou súčasťou nášho života.
Autorka: Mgr. Edita Gonová, vedúca laboratória
Ilustračné foto: Unsplash/ Nguyễn Hiệp