Každý rok 8. mája si pripomíname Svetový deň Červeného kríža. Deň, keď sa narodil Henry Dunant, humanista, filantrop, zakladateľ Červeného kríža. Jeho myšlienka solidárnej, dobrovoľnej pomoci bez rozdielu farby pleti, pohlavia či náboženstva je aj v tomto období vysoko aktuálna.
Pomôžme všetci! Všetci sa každodenne z plných síl snažme o úprimnosť a odpustenie, o dobrotu a lásku, odvahou a nádejou, že svet bude bez vojen a budeme žiť v mieri.
Henry Dunant, spoluzakladateľ Červeného kríža
Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca umožňuje každý rok upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na osudy ľudí postihnutých vojnovými konfliktami, rôznymi násilnosťami, ale aj katastrofami rôzneho druhu.
Jean Henry Dunant sa narodil v dobre situovanej rodine v Ženeve. Otec s matkou mu predurčili životnú dráhu bankára a obchodníka. Od detstva mal citlivý prístup k chudobným a chorým
ľuďom, často im pomáhal. Ako obchodný riaditeľ istej obchodnej spoločnosti sa v júni
1859 vybral po obchodné povolenie za francúzskym cisárom, ktorý tiahol do severnej časti Talianska patriacej vtedy Habsburgovcom. Mladý Švajčiar netušil, čo ho čaká. Pri Solferine sa stretli vojská Napoleona III. a Františka Jozefa. Dunant videl pri severotalianskom mestečku krvácať, trpieť a zomierať vojakov i civilných obyvateľov. Táto skúsenosť sa podpísala na jeho ďalšom živote – k obchodu sa nebol schopný vrátiť. Začal organizovať pomoc pre ranených a rozhodol sa poskytovať lekársku pomoc trpiacim vo vojnách. Dunant sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu „Spomienka na Solferino“, ktorú neskôr na svoje náklady vydal (1862). Knihu rozposlal vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. „Spomienka na Solferino“ mala veľký vplyv a návrhy z knihy dostali konkrétnu podobu – Červený kríž.
(Pre viac informácií klik na obrázok)
7. februára 1863 sa prvý krát zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným. V roku 1876 sa práve z neho stal Medzinárodný výbor Červeného kríža. V závere Medzinárodnej konferencie (1863) došlo k zriaďovaniu národných dobrovoľníckych spoločností. Neskôr sa stali známe pod názvom národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca.
V súčasnosti tvorí celosvetovú sieť Hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca 190 Národných spoločností, 200 miliónov dobrovoľníkov a 275 tisíc zamestnancov.
Činnosť Červeného kríža na našom území sa datuje ešte pred vznik Československej republiky. V roku 1879 v Uhorsku, bola založená spoločnosť Červeného kríža. Na území Slovenska postupne vznikali jej pobočky v mestách ako Banská Štiavnica, Nitra, Bratislava a Košice.
Aj počas prvej svetovej vojny sa na našom území organizačne rozvíjala pomoc Červeného kríža v nemocniciach a lazaretoch. 6. februára 1919 vznikla prvá spoločnosť Červeného kríža Čechov a Slovákov – Československý Červený kríž (ČSČK). Jeho predsedníčkou sa stala Alica G. Masaryková, dcéra československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý bol tiež čestným prezidentom ČSČK.
5. mája 1919 bola založená Liga spoločností Červeného kríža, v roku 1991 bola premenovaná na Medzinárodnú federáciu spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Dňa 1. decembra 1919 Medzinárodný výbor Červeného kríža uznal ČSČK.
Ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľná služba, jednota a svetovosť. Vďaka týmto siedmim jednoduchým slovám rastieme a naša práca nie je len obyčajnou prácou, ale poslaním.
Tieto, na pohľad jednoduché slová, vyjadrujú dôvod existencie celého Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca.
Autorka: Mgr. Edita Gonová, vedúca laboratória
Ilustračné foto: Unsplash/Mika Baumeister