Fajčenie je celosvetový problém, ktorý sa závažnou mierou podieľa na úmrtí až jednej miliardy ľudí ročne!
Tabak ako súčasť náboženských obradov či rôznych rituálov má históriu siahajúcu do doby 6 000 rokov pred Kr. Do Európy preniká až po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom, kde ho fajčili pôvodní obyvatelia. Fajčenie sa spočiatku využívalo na liečebné účely (pri bolesti zubov, migréne). Nadšeným propagátorom tabaku bol aj francúzsky vyslanec v Portugalsku, Jean Nicot a podľa neho bol aj pomenovaný alkaloid obsiahnutý v tabaku ako nikotín.
molekula nikotínu
V cigaretovom dyme je asi 4000 chemických látok a zlúčenín a asi stovka z nich je považovaná za účinné a nebezpečné karcinogény. Tabakový dym je zaradený do zoznamu karcinogénov triedy IA, ako karcinogén najvyššej nebezpečnosti. V spoločnosti aktívnych fajčiarov sú týmto karcinogénom vystavení aj pasívny fajčiari (nefajčiari), u ktorých dochádza dokonca k väčšej expozícii už pri bežnom dýchaní, ktoré je hlbšie a dlhšie, ako keď sa inhaluje z cigarety.
Fajčenie tak môže spôsobovať vznik rakoviny. Nielen vznik rakoviny pľúc a dýchacích orgánov, ale aj hrdla, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, prsníka a pod. Fajčenie sa neraz spája s pitím alkoholu a to hlavne pri nádoroch pažeráka a ústnej dutiny.
Má podiel aj na vysokom výskyte chronických ochorení dýchacieho systému, akými sú napr. bronchitída, či chronická obštrukčná choroba pľúc.Vplýva aj na vznik vážnych a nebezpečných srdcovocievnych a mozgovocievnych ochorení.
Aktívne fajčenie ovplyvňuje ešte nenarodený plod (riziko predčasných pôrodov až potratov, nízka pôrodná hmotnosť, rôzne defekty plodu), ohrozuje deti aj dospelých.
Podľa Charty práv dieťaťa má každé dieťa právo na čistý vzduch!
Toxický vplyv fajčenia badať aj na koži. Je zaťažená toxickými látkami, predčasne starne a stráca svoje vlastnosti a kvalitu. Výskumy pripisujú fajčeniu aj podiel na odvápňovaní kostí, či vzniku Alzheimerovej choroby. Vyvoláva aj uzatváranie tepien na dolných končatinách, čo môže viesť k ich amputácii.
Okrem iných porúch a chorôb, ktoré fajčiari zvyčajne mávajú (vredy žalúdka a dvanástnika, šedý zákal) je treba myslieť na fajčenie aj v súvislosti so zníženou plodnosťou páru.
Závislosť od nikotínu vzniká veľmi rýchlo, pričom spočiatku prevažuje psychosociálna závislosť (potreba mať v ruke cigaretu ako predmet, hrať sa s ňou, pózovať) a s odstupom asi dvoch rokov sa rozvinie aj fyzická závislosť. Pri snahe prestať fajčiť vznikajú abstinenčné príznaky, ktoré môžu trvať tri týždne, až tri mesiace (nezvládnuteľná chuť fajčiť – tzv. craving, poruchy nálad, úzkosť, poruchy spánku, pozornosti, zvýšený apetít a pod.).
Hrozbou pre tabakový priemysel, ktorý najviac profituje z predaja tabaku (profituje však aj farmaceutický priemysel a vlády jednotlivých štátov), sú E-cigarety (elektronické cigarety), ktoré umožňujú inhaláciu čistého nikotínu bez vdychovania ostatných škodlivých látok a splodín horenia (bez rakovinotvorného dechtu). Obsahujú však nikotín, ktorý ako hlavný alkaloid tabakových výrobkov spôsobuje závislosť!
Vedci varujú, že fajčenie ako jeden z najrozšírenejších zlozvykov u miliónov ľudí na svete, môže zvyšovať riziko nákazy koronavírusom. Keďže oslabuje pľúca, priebeh choroby by mohol byť u fajčiarov komplikovanejší, s horšími príznakmi, nakoľko sú aj viac náchylnejší na nákazu smrteľnými baktériami.
Dokonca zvieratá (pes, mačka), ktoré žijú v domácnosti fajčiarov, sa dožívajú kratšieho veku.
Napriek známym negatívnym dopadom sa tabakové výrobky aj dnes neustále propagujú!!!
Možno práve teraz – 31 máj, Celosvetový deň bez tabaku – je dňom pre to správne rozhodnutie – PRESTAŤ FAJČIŤ. Je na to dôvodov viac ako dosť.
MUDr. Mária Martinove, PhD.