Čo je to sebaláska? Veľa ľudí si ju mýli so sebeckosťou. Avšak majú v niečom pravdu. Sebaláska je zdravá verzia sebe čnosti, je to určitá podmnožina sebeckosti. Myslieť najskôr na seba, na veci, ktoré potrebujeme, ktoré nás vyživujú a prinášajú nám úžitok. Nám, bez ohľadu na to, či prinášajú úžitok iným, bez ohľadu na to či tým chceme iným pomôcť. Pretože len keď sme my šťastní, vyživení tak dokážeme robiť šťastnými iných ľudí. Len plné srdce je schopné rozdávať lásku.
Najväčší vrchol sebalásky je uvedomiť si, že do svojho tela nedáme nič, čo mu škodí, či je to škodlivé jedlo alebo škodlivé návykové látky. Naše telo je jediné miesto, kde musíme žiť, preto by sme sa o neho aj tak mali starať. Sebaláska však nie je spojená len s telom, ale aj s mysľou a dušou. Starať sa o svoje telo, dávať mu to, čo je preň najlepšie – zdravé jedlo, pohyb, relax. Starať sa o svoju myseľ – čítať, vzdelávať sa, posúvať sa ďalej. Starať sa o svoju dušu – pohladiť ju, počúvať ju.
Vyživiť sa v sebaláske je aj prechádzka prírodou, kde je najjednoduchšie načerpať energiu do tela, mysle aj duše. Sú to tie každodenné maličkosti, ktorými sa odmeňujeme. Robiť veci, ktoré nás robia šťastnými. Je to jednoduché, čo nás nenapĺňa a nerobí nás šťastnými, tak to robiť netreba. Potom sú tu ľudia, ktorí si myslia, že majú sebalásky dosť, ale v skutočnosti je to len ilúzia. To, že si raz do mesiaca doprajú masáž, horúci kúpeľ alebo wellness, to nie je definícia sebalásky.
Dať seba na prvé miesto, zastať si samých seba, počúvať svoju dušu a svoje telo, určiť si hranice a nebrať ohľad na to, čo si budú myslieť ostatní, byť tým, kým sme, povedať čo si myslíme a cítime, nepotláčať emócie, povedať nie vždy, keď to tak cítime. Sebaláska nie je stav, je to proces, na ktorom je potrebné pracovať neustále. Každý deň prehlbovať spojenie so sebou samotnými. Sme diamant, ktorý potrebujeme vyleštiť, aby sa všetko okolo nás ligotalo.
Prečo si vedome ničíme telo? Fajčenie poškodzuje pľúca, alkohol poškodzuje pečeň, drogy každú bunku tela. Prečo si vedome ničíme myseľ? Negatívnymi myšlienkami, stagnáciou. Prečo si vedome ničíme dušu? Nepočúvame ju, ignorujeme intuíciu, riadime sa egom a rozumom a dušu utláčame do úzadia. Prestaňme s tým. Poďme sa začať milovať. Je to jednoduché. Prvým krokom je prijať sa. Prijať sa takí, akí sme v skutočnosti, bez toho, aby sme sa na niekoho hrali, alebo sa obmedzovali tým, čo sa podľa spoločnosti a systému smie a čo sa nesmie.
Uvedomiť si, že každý sme jedinečný, máme svoju cestu a prekážky náš robia silnejšími, je len na nás, či im budeme čeliť alebo sa vzdáme. Druhým krokom je odpustiť si. Treba si uvedomiť, že všetko sa deje pre naše dobro. Aj to kde teraz ste a čítate tieto slova sa deje pre Vás, pre vaše dobro, aby ste sa niečo naučili a stali sa silnejšími. Keď si odpustíte, vtedy budete môcť ísť skutočne ďalej.
Autorka: Mgr. Martina Čellárová, vedúca fyziatricko-rehabilitačného oddelenia
Ilustračné foto: Unsplash/Kelly Sikkema