Čas sviatkov pokoja nás prirodzene núti k rozjímaniu a vedie k tomu, aby sme náš život spomalili a zamysleli sa nad vlastným bytím, ako aj nad kvalitou medziľudských vzťahov. S tým sú neoddeliteľne späté spirituálne hodnoty, akými sú úcta, pokora, láska, trpezlivosť, nezištnosť či odpúšťanie.
Na stenách tisícoch miestností, kde sa stretávajú AA (Anonymní Alkoholici), môžeme v rôznych jazykoch čítať: Pane môj, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem, odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.
Verše modlitby sa po stáročia používali v rôznych náboženstvách a sú veľmi rozšírené v spoločenstvách AA. Nech už patríme k akejkoľvek cirkvi, väčšina ich považuje za návod, ako sa stať triezvy a tešiť sa zo svojej triezvosti. Táto modlitba pokory nám poskytuje jednoduchý návod na zdravý emocionálny život.
Známkou skutočného poznania je vždy prirodzená pokora. – Albert Einstein
Hneď na prvom mieste medzi „vecami, ktoré alkoholik zmeniť nemôže“, je jeho alkoholizmus. Je tu však niečo, čo zmeniť môže. Nemusí byť opitým alkoholikom. Môže sa stať alkoholikom triezvym. To, samozrejme, vyžaduje odvahu. Potrebujeme záblesk múdrosti, aby sme videli, že je možné zmeniť samých seba.
Čím ďalej od pitia sa alkoholik dostáva, tým plnšie významu vníma riadky tejto modlitby pokory. Môže ich aplikovať na každodenné situácie, tie isté, od ktorých kedysi utekal k fľaške. Cieľom je spirituálne prebudenie – s dôrazom na jeho praktickú hodnotu.
Definície pokory sú rôzne, no jej podstata je tá istá. Uvedomenie si širšieho rozmeru sveta, bytia, úcta k sebe aj k inému. Pokora, tak isto ako vďačnosť, nás drží pri zemi a núti uvažovať aj o iných, ako len o sebe. Pomáha empatii, ľudskosti, veľkorysosti a láske. Hovorí sa, že úprimná láska je plná pokory.
Pokora je schopnosť vnímať s úctou aj najmenšie veci života. – Albert Schweitzer
Výskumy ukazujú, že ľudia s touto cnosťou sú úspešnejší, šťastnejší, lepšie zvládajú stres a majú lepšiu kvalitu života. Zdravé sebavedomie, ambície, cieľavedomosť, pokora naopak podporuje. Priamo súvisí s úspechom človeka, vytrvalosťou, so schopnosťou zdokonaľovať sa, a v konečnom dôsledku s tvrdou prácou.
Za pokorného človeka hovoria skutky, nie prázdne slová. Rovnako ako v abstinencii – tu sa rátajú jedine vytrvania, nie predsavzatia. Pokorný človek vie, že musí na sebe pracovať a takisto, že musí čakať. Riadi sa mottom: „Modli sa za zemiaky, ale nebráň sa vziať do rúk motyku“. V abstinencii totiž nastupuje skúška trpezlivosti, pevnosti charakteru a vzťahov, skúška viery, že slová a skutky sú v jednote, že klamstvo vystrieda čestnosť.
Pokora na rozdiel od hnevu nezaťažuje svedomie. Pokora je ten najpokojnejší spôsob, ako môžeme žiť sami so sebou. Skutočne pokorný človek pozná sám seba. Pozná svoje ohraničenia, aj svoje silné stránky. Nesnaží sa byť niekým iným a je spokojný sám so sebou. Uvedomuje si, že aj iní majú rovnakú hodnotu.
Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril. Práve ona je kľúčom k zmene.“ – Antoine de Saint Exupery
Pokora je jedným z atribútov abstinencie. S ňou ruka v ruke kráčajú trpezlivosť, skromnosť, zodpovednosť, ľudskosť, láska, humanizmus. Abstinencia je súčtom týchto atribútov. Abstinencia je stav duše. Vnáša do nej integritu, povznesenie a nový zmysel života. Abstinencia je stavom srdca, do ktorého opäť vstúpili hodnoty a harmónia. Abstinencia je pokorou pred životom a modlitbou za vyrovnanosť nášho bytia.
Autorka: PhDr. Štefánia Laskovská, klinická psychologička
Ilustračné foto: Pexels/Andrew Neel