Autor knihy Chýbajúci otec, chybujúci syn, Guy Corneau je kanadský psychológ a psychoterapeut. V knihe autor pojednáva o morálnom zranení, ktorým trpia niektorí muži, ktorým chýbal kvalitný kontakt s otcom. Mnohých otcov a ich synov delí v 21. storočí „bariéra mlčania“.
Autor v knihe nerieši len fyzickú absenciu alebo neprítomnosť otca, ale aký vplyv má absencia na synov. Prejavuje sa u nich stránka afektívna a psychická a vyvoláva pocity frustrácie pri utváraní a formovaní mužskej identity v čase, keď dospievajú a v dobe kedy sa sami stavajú otcami.
Autor v knihe rozvíja úvahy nad otázkami, prečo majú dnešní muži strach z intimity, prečo potláčajú svoju agresivitu, prečo majú pocit, že sa musia hrať na hrdinov, večných adolescentov, zvodcov či poslušných chlapcov, prečo je tak ťažké sa stáť mužom v spoločnosti, ktorá už nepraktizuje žiadne prechodové rituály. Svoje úvahy autor podporuje kazuistikami so svojej praxe.
V jadre našej odbornej eseje sa venujeme pomológii a krátkym popisom problémov, ktoré sa prediktívne môžu prejaviť u synov. Všetkým nižšie popísaným problémom sa autor v knihe venuje podrobnejšie a podáva s náležitým a odborným výkladom aj prostredníctvom kazuistických štúdii. Pojem „chýbajúci otec“, ktorý autor použil v názve, je oveľa obsažnejší, než len pojem „neprítomný“.
Zmysel pojmu pokrýva psychologickú, ale aj fyzickú absenciu otca, ale znamená to aj neprítomnosť duševnú alebo fyzickú. Do tejto definície spadajú aj otcovia, ktorí sú fyzický prítomný, ale nechovajú sa vhodným spôsobom napr: sú autoritatívny, utláčajúci alebo užívajú nadmerne alkohol, ktorý synov udržiava v emocionálnej nestabilite a v neustálej neistote.
Na druhej strane autor používa pojem „chybujúci syn“, kde to vnímame ako slovnú hračku, ktorá vyjadruje fakt, že tu nie je ozajstný vzťah medzi otcom a synom, ktorý sa neskôr odzrkadľuje na utváraní krehkej mužskej identity. Autor veľmi odborne popisuje vývojovú fázu od primárneho objektu matky k identifikácii s otcom a to citujem: „Dievča sa stáva ženou prirodzene, ale chlapec musí byť mužom „učinený“.
Ako tomu rozumieme? Dievča procesom menštruácie sa stáva ženou a je základom pre ženskú identitu, na druhej strane chlapec by sa mal prostredníctvom iniciačných rituálov stať mužom. Autor spochybňuje či by sa vôbec prejavila maskulinita syna bez toho „donútenia“. Autor svoje tvrdenia opiera o výskumy, ktoré hovoria o tom, že „synovia , ktorým sa nedostalo vhodnej otcovskej starostlivosti sa potykajú s nasledujúcimi problémami:
- v dospievaní sú zmätení vo vzťahu k svojej vlastnej identite a často vykazujú feminné prvky
- nedokážu si samy seba dostatočne ceniť,
- potláčajú agresivitu a rovnako tak aj svoju potrebu sebapresadenia, svoje ambície a zvedavosť,
- niektorí môžu trpieť blokmi v oblasti sexuality,
- môžu mať problémy s učením,
- často sa u nich prejavujú problémy s prijímaním morálnych hodnôt, s preberaním zodpovednosti, s vývojom zmyslu pre zodpovednosť a taktiež zo záväzkami voči druhým,
- dôsledkom spomínané nedostatku je tiež absencia autority alebo neschopnosť ju rešpektovať,
- výskumy ukazujú, že s týchto mladíkov sa môžu stať homosexuálovia častejšie, ako keď bol otec prítomný,
- tiež sa u nich prejavuje riziko vývoja psychických problémov (Biller, (1982), horších prípadoch delikvencia, závislosť na drogách a alkohole.
Kniha hovorí o nedostatku ukotvenia u súčasných mužov, o trápení mužov. Hlavnou súčasťou knihy je nepochybne klinický materiál. Všetky kazuistiky a ich interpretácie sa týkajú a sú zamerané skôr na jeden rys danej osoby, ale zakaždým autor predstavuje jediný fragment osobnosti určitého človeka – ten, ktorý sa mu hodil pre účely tejto knihy.
Z nášho pohľadu by nebolo dobré na základe toho vnímať všetky prípady príliš čierne a svojvoľne redukovať alebo nevhodne generalizovať tento samozrejme neúplný materiál. A to aj tým, že autor niekoľkokrát dokonca vytvoril fiktívne osobnosti a prepojil svoje skúsenosti prežité s rôznymi ľuďmi. Autor je ovplyvnený Jungovským pohľadom, ale knihu vnímame ako syntézu všetkého, čo autor čítal, videl, počul a precítil v súvislosti s mužmi a svojím životom muža v priebehu posledných troch rokov.
Hovorí o tom, že oknom nášho vlastného vedomia videnia sveta, ktorý sa natoľko líši od sveta iných je, že sa niekedy zdá, že možnosť dialógu je takmer vylúčená. Je to preto, že zarámovanie nášho okna je psychologické a svet preto vnímame ako sieť psychologických vzťahov. Nesmieme však zabúdať, že práve vďaka tomu, ako za nás rodičia obetovali a zaistili nám prístup k materiálnemu zabezpečeniu a k vzdelaniu, môžeme reagovať na svoje aktuálne najvnútornejšie potreby.
Nie sú to otcovia a matky, koho autor v závere knihy odsudzuje. Je to mlčanie, ktoré nás všetkých obklopilo. Teda hlavným zadaním syna je teraz to ticho prelomiť. Duša sveta, ktorá sa angažuje vždy tam, kde sú problémy a chaos, sa teraz zameriava na mužov. A čakajú nás bezprostredné zmeny.
Autor: Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, riaditeľ
Ilustračné foto: Unsplash/Blaz Photo