V posledných rokoch sme mali možnosť opakovane zachytiť výzvu pápeža Františka rodinám, ktorá znie: „Nech dbajú o to, aby vo vzťahoch, ktoré žijú, nikdy nechýbali tri slová: prosím, ďakujem, prepáč!“ Tie podľa neho otvárajú cestu pre dobrý život v rodine, život v pokoji. V praxi sa často stretávame s tým, že ide o niečo, čo sa aj s dobrým úmyslom pomerne ťažko žije.
Téma odpustenia – odpustenia sebe, odpustenia iným – je nespornou súčasťou liečby závislosti a veľkou témou vôbec. Ako závislí ste možno urobili veľa vecí, na ktoré nie ste hrdí, a s ktorými sa vám žije ťažko. Pravdepodobne ste robili častejšie ako inokedy to, čo ubližovalo vám a vašim najbližším. Držať vnútri tento hnev, či až nenávisť voči sebe alebo iným, prináša viaceré nebezpečenstvá:
- Keď obviňujete iných za zlyhania z minulosti, môžete stratiť zmysel vynakladať potrebnú energiu na zlepšenie svojho života.
- Môžete si zväčšovať priestor pre ospravedlňovanie prípadnej recidívy.
- Zatrpknutosť vám odčerpáva motiváciu.
- Zvyšuje sa vám úroveň stresu, čo môže mať negatívny dopad na telesné a duševné zdravie.
- Prichádzate o vnútorný pokoj, ktorý je jednou z kľúčových odmien získavaných triezvosťou.
Odpustenie ponúka cestu, vďaka ktorej sa od bolesti, pomstychtivosti a hnevu oslobodíte. Ešte lepšie by odpusteniu mohli slúžiť slová ako „uznanie a prijatie“. Keď niekomu odpustíte, tak nehovoríte, že to, čo urobil, je v poriadku. A ani nesľubujete, že zabudnete na to, čo sa stalo, alebo ako sa k vám niekto správal či na bolesť, ktorú vám to spôsobilo.
Na odpustenie nie je potrebné žiadne oživenie vzťahu. Pokojne môžete človeku odpustiť bez toho, aby ste ho ešte niekedy v živote videli. V kontexte problematiky závislosti to znamená, že ak sa zbavíte vecí, ktoré neslúžia vám, vášmu uzdraveniu, ani nikomu inému vo vašom okolí, zbavíte sa aj vecí, ktoré stoja medzi vami a uzdravovaním.
Psychiatrička Daniela Hrtúsová to v nedávnej prednáške výstižne vyjadrila nasledujúcimi slovami: „Myslím si, že základnou prekážkou k odpusteniu môže byť, že ja neviem, o čo sa „hrá“. Lebo ja keby som vedela, že na zbavenie sa môjho vnútorného väzenia existuje takýto recept, a ja sa ho chcem zbaviť, tak by som po tom išla.“
Odpustenie sebe
Herečka Suzanne Somers k téme odpustenia kedysi doplnila, že „je to dar, ktorý si dávate, keď ste pripravení ísť ďalej a skutočne žiť“. Odpustenie sebe začína uznaním toho, čo ste urobili zle sebe, čo ostatným. S rozvojom závislosti dochádza častejšie k riskovaniu zdravia, bezpečnosti, k rozpadu akýchkoľvek rutín starostlivosti o seba, ktoré ste kedy mali.
Nie je jednoduché pozerať sa na seba objektívnym a kritickým okom, ale pre výsledok je dôležitá jasnosť. Až tá vám umožní naplno precítiť hnev, ktorý v sebe skrývate. A pokiaľ sa chcete pohnúť vpred vo svojom zotavovaní, tak je potrebné mať priestor tento hnev uvoľniť.
Odpustiť sebe znamená aj správať sa k sebe láskavo. Starostlivosť o seba je skvelý spôsob, ako si takúto láskavosť prejaviť. Zdravé stravovanie, odpočinok, trávenie času vonku, trávenie kvalitného času s priateľmi, začlenenie upokojujúcich rituálov do obdobia pred spaním, to všetko môžu byť spôsoby, ktorými sa stávate láskavejšími k sebe samým.
Odpustenie iným
Pochopenie toho, že sme viac, než len naše prehrešky, nám pomáha vidieť za priestupky iných. V prípade odpúšťania iným ľuďom vo vašom okolí je známou takzvaná metóda REACH (Harvard Health Publishing):
- Pripomenúť si (Recall): Objektívnym spôsobom si pripomeňte, čo sa stalo, a zamerajte sa výlučne na fakty o situácii.
- Vcítiť sa (Empathize): Pokúste sa to vidieť z perspektívy druhej osoby.
- Altruistický dar (Altruistic gift): Zamyslite sa nad okamihom, počas ktorého ste niekomu ublížili vy, a bolo vám odpustené. Rozpamätajte sa, ako ste sa cítili, a zvážte, či by ste mohli tento dar rozšíriť aj na osobu, ktorá ublížila vám.
- Zaviazať sa (Commit): Zaviažte sa, že konkrétnej osobe odpustíte.
- Držať sa (Hold): Držte sa svojho odpustenia.
Niekto raz povedal, že odpustenie znamená opustiť myšlienku, že ste mohli mať inú minulosť. V práci so závislými sa často stretávame s ťažkými životnými príbehmi, ktoré sa začínali kedysi dávno v rodinnom prostredí, v ktorom sa nežilo zdravo. Počúvame o rôznych situáciách, ktoré sa diali doma, keď jeden, alebo obaja z rodičov prepadali závislosti. Tu sú niektoré z nich:
1. „Pamätám si, ako som raz – mohol som mať tak 8 rokov – prišiel domov, a keď som vošiel do izby, tak som našiel mamu ležať na zemi. Strašne som sa zľakol, že zomrela. Vedľa plakala mladšia sestra. Neskôr som zistil, že to len opitá zaspala. Často som sa o mladšiu sestru staral ja, utešoval som ju, keď sa naši za dverami hádali, že mama zase pila.“
2. „Raz som si robil úlohy v izbe, keď prišiel opitý otec, stál nado mnou, a keď zbadal, že som urobil chybu, tak mi otrieskal hlavu medzi nohami stola.“
3. „Nevedel som viac znášať otcovo pitie, a tak sa čoraz častejšie stávalo, že sme sa v krčme opili spolu. Až v stave opitosti zo mňa vedel vyjsť všetok ten hnev na neho za to, že roky opitý bije mňa, aj mamu. Keď som mal vypité už aj ja, bil som sa s otcom pravidelne.“
4. „Keď som chodil do školy, nevedel som, na čo sa mám ešte pred spolužiakmi vyhovoriť, keď nás chceli navštíviť. Bolo mi desivo z predstavy, že budeme u nás a doma, príde opitý otec a oni zistia, čo sa u nás deje.“
5. „Otec v mojich 12 rokoch zmizol. Dlhé roky pil a jedného dňa bol preč. Odvtedy ma vychovávala len mama. Doteraz neviem, čo s ním je.“
6. „Dodnes mám problém s nízkym sebavedomím. Keď otec pil, tak som od neho v jednom kuse počúvala to, aká som neschopná, škaredá, ako mu ničím život, a že som mala radšej zdochnúť. Tieto slová, vo mne stále rezonujú, akoby som ich počula včera.“
Odpustiť, ak vám niekto opakovane roky ubližoval, budete dlho považovať za nemožné. Ide totiž o proces, ktorý si vyžaduje čas. Odpustiť závislému rodičovi nie je jednoduché, ale je to nevyhnutný krok, ak chcete vo svojom živote napredovať. Kým sa nezbavíte bolesti svojej minulosti, nie je možné žiť naplno v prítomnosti.
Odpustenie od iných
Hľadanie odpustenia je ďalšou dôležitou súčasťou cesty uzdravovania sa zo závislosti. Vyžaduje si to nemalú dávku pokory, ktorá sa rozvíja postupne časom prežitým v triezvosti. Prosba o odpustenie – aj keď to môže byť veľmi ťažké – predstavuje prijatie zodpovednosti za to, že ste spôsobili svojím konaním druhému človeku bolesť, a to je kľúčový moment. Tým sa naskytuje priestor nie vysvetľovať, ani sa ospravedlňovať, ale priznať svoje prehrešky priamym a čestným spôsobom.
Je dôležité dbať na jasnosť toho, o čo žiadate. V minulosti, v období rozvinutej závislosti, mohlo byť žiadostí od vás smerom k okoliu mnoho. Možno ste žiadali iných, aby vás kryli v práci, aby vám požičali peniaze, aby vás ospravedlnili, ak ste niekam neprišli alebo ste na niečo zabudli. Nejde o to vyjednávať. Dajte jasne najavo, že prosíte o odpustenie, a nič iné.
Nakoniec buďte pripravení aj počúvať. Môže sa stať, že osoba, ktorú ste o odpustenie požiadali, v sebe nosí stále príliš veľa žiaľu, hnevu. Ak na vás niekto kričí, hnevá sa, žiali, môže byť náročné to počúvať. Ak ste si však už pred týmto krokom dokázali najprv odpustiť vy a pripomeniete si to, prinesie vám to úľavu. Nedá sa vylúčiť, že milovaná osoba nebude schopná vám odpustenie poskytnúť.
Ak oň však úprimne požiadate, budete mať pokoj, ktorý prichádza s vedomím, že ste v tomto bode urobili všetko, čo ste mohli. Zdanlivo uzavreté sa časom môže zmeniť. Záverom vám, nám všetkým prajem veľa síl, trpezlivosti, pokory a odhodlania napredovať za niečím, čo nám možno po rokoch umožní sa zhlboka a slobodne nadýchnuť. Povedali to už múdrejší pred nami. Lúčim sa niekoľkými citátmi súvisiacimi s touto témou:
- „Pane, ak môj brat hreší proti mne, koľkokrát mu musím odpustiť? Až sedemkrát? „Ježiš odpovedal:„ Hovorím ti, nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát.“ Vždy by ste mali odpustiť.“ – Pápež František
- „Slabí nikdy nedokážu odpustiť. Odpustenie je vlastnosťou silného.” – Mahátma Gándhí
- „Odpustenie je vôňa, ktorú fialka vrhá na pätu, ktorá ju rozdrvila.” – Mark Twain
- „Odpustiť znamená oslobodiť väzňa a zistiť, že väzňom ste boli vy.” – Lewis B. Smedes
- „Odpustenie nie je vždy ľahké. Niekedy je bolestivejšie ako rana, ktorú sme utrpeli, odpustiť tomu, kto ju spôsobil. A predsa niet pokoja bez odpustenia.” – Marianne Williamson
Ilustračné foto: Unsplash/Anastasia Sklyar
Autorka: Mgr. Katarína Knapíková, klinická psychologička a psychoterapeutka