Uplynulý rok sme boli všetci vytrhnutí z prežívania našich dní ako všedných. To naše „bežné“ sa totiž premenilo na vzácne. Do svetov sa nám vnieslo prežívanie neistoty.
Zaplavení mnohými zmenami sme sa väčšmi než inokedy cítili byť bezmocní voči podmienkam vonkajších životných okolností, frustrovaní obmedzeniami, konfrontovaní mnohými stratami, ktoré otriasli pevnými základmi – stabilnými piliermi, niečím, čo poskytovalo pocit istoty a poznateľnosti toho, čo je „naše“.
Rodí sa budovaním životného zmyslu
Napriek všetkému, čo sa nám v životoch deje, nie sú to iba vonkajšie okolnosti, ktoré určujú ich smer. Sme tiež vlastníkmi bohatého duševného života, súčasťou ktorého je náš vedomý vnútorný postoj prežívania vďačnosti, teda uvedomenie si, že do našich životov prichádza súčasne aj niečo dobré.
Vďačnosť je schopnosť, ktorú sa môžeme naučiť pestovať, rozvíjať a pozvať ju k nám. Pomocou nej môžeme prežívať pocity spokojnosti a radosti, prechovávať v sebe nádej, ktorá nám pomáha v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Pocit vďačnosti nie je niečo, čo sa nám stane, ale rodí sa v súvislosti s prijatím a pokorou, budovaním životného zmyslu.
Práve obdobie, v ktorom sme sa ocitli, nám prináša možnosť spomaliť, nebrať všedný deň ako samozrejmosť, ale naopak – učí nás vnímať v jednoduchých a bežných veciach vzácne okamihy. A práve tie sú pre nás darom, ak k nim pristupujeme s vďačnosťou. Vďaka či uznanie priaznivo napomáhajú k vytvoreniu a udržiavaniu pokojnejšieho a vyrovnanejšieho každodenného života, znižujú stres a zlepšujú kvalitu nášho spánku.
Vedenie denníka vďačnosti ako návyk
Zameranie pozornosti na príjemné veci v nás posilňuje uvedomenie si a ocenenie toho, čo máme, namiesto vytvárania ľútosti nad tým, čo nemáme. Ak ide všetko podľa našich predstáv, tak je jednoduchšie pociťovať vďačnosť, než keď sa vyrovnávame s problémami alebo krízou.
Jedným zo spôsobov, ako si vďačnosť pestovať, je vedenie denníka vďačnosti, do ktorého si môžeme zapisovať všetko, za čo sme vďační. Takéto poďakovanie môže mať stručnú a konkrétnu podobu. Dôležité je vybudovať si každodenný návyk, zamerať svoju pozornosť k okamihom dňa, ktoré nás potešili.
Môže to byť rozhovor s milovaným človekom, láskavé slová, úsmev, podanie pomocnej ruky či dobré zdravie. Okamihy vďačnosti môžu byť naším sprievodcom aj v ťažkých chvíľach, napomáhajú totiž porozumieť zmyslu našej cesty. Pripomínajme si teda, za čo sme vďační. Niekedy jednoducho postačí pomyslieť si len tak pre seba: „Život môj, ďakujem ti.“
Autorka: Mgr. Ľudmila Barnová, psychologička OLÚP, n. o. Predná Hora
Ilustračné foto: Unsplash/Kelly Sikkema