Jeseň je časom zberu úrody. Úrody z polí, sadov a záhrad, ale i úrody z našej hory – Prednej Hory. Z miesta, kde mnohí zasiali či práve zasievajú svoju triezvosť. Aj samotný názov Prednej Hory v sebe symbolicky ukýva cestu smerom dopredu a hore.
Každá úroda je výsledkom úsilia, vytrvalosti, zodpovedného prístupu k obrábanej pôde. A zber úrody je vo finále oslavou našej snahy za predchádzajuce mesiace, je oslavou bohatsva urodených zrelých plodov. Ak vnímame triezvosť ako životnú filzofiu, ktorú uplatňujeme v každej oblasti života, potom je triezvosť odmenou za presvedčenie využiť šancu na lepší život.
Zrelé plody úrody nie sú náhodnými javmi. Sú potvrdením toho, že sme sa o ne starali príkladným spôsobom. Rastliny, o ktoré sa staráme, potrebuju vlahu. Miesto záveru použijem slová Milana Rúfusa z jeho básne Poďakovanie za úrodu, ktoré sú výstižné.
Dnes boli naši v kostole
ďakovať Bohu za úrodu.
Že to, čo máme na stole,
hrial slniečkom a dal mu vodu.
Teraz Ti, Bože, ďakujem
za úrodu, čo v lese rastie.
A čo tam dáva Tvoja zem
pre detskú radosť, detské šťastie.
Jahody, trnky, maliny,
oriešky, hríby… Z dávien času
tam deti chodia za nimi
a ako ovečky sa pasú.
Deti a vtáctvo nebeské.
Veď je to všetko z Tvojho rodu.
Aj veverička na lieske
bez slov sa modlí za úrodu.
A Ty počuješ každú tvár.
Tebe aj nemý prehovorí.
A ako dobrý hospodár
nasýtiš všetky Tvoje tvory.
Autorka: PhDr. Štefánia Laskovská, klinická psychologičky a psychoterapeutka
Ilustračné foto: Unsplash/Timothy Eberly