Každý má právo žiť bez násilia. Nikto nemá právo ubližovať druhým. Obeť nemôže za násilie, nie je to jej vina. Zodpovedným za násilie je útočník. Násilie samé neprestane, môže sa stupňovať. Nie je dôvod hanbiť sa za situáciu, v ktorej sa obeť nachádza. Je potrebné zdôveriť sa blízkej osobe. Je nevyhnutné vyhľadať pomoc.
Násilie páchané na iných je porušovanie ľudských práv. Za násilie páchané na iných sa považuje „akýkoľvek rodovo podmienený násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu iných, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzenia slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote.“
Násilie páchané na iných je značne rozšírené, ako aj všeobecné presvedčenie, že je prijateľné. Táto forma diskriminácie, nazývaná „rodové násilie“, sa vyskytuje vo všetkých spoločnostiach, prechádza všetky sociálne, ekonomické, geografické, rasové a náboženské hranice.
Domáce násilie
Domáce násilie zahŕňa všetky činy telesného, sexuálneho, psychického, sociálneho alebo ekonomického násilia, ktoré pácha osoba, ktorá je alebo bola blízkou osobou obete. Domáce násilie zahŕňa partnerské násilie, ako aj násilie medzi ostatnými členmi a členkami rodiny.
Násilie v intímnych vzťahoch alebo partnerské násilie zahŕňa všetky činy telesného násilia, sexuálneho násilia, duševného násilia a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú medzi súčasnými manželmi alebo bývalými manželmi alebo partnermi, bez ohľadu na to, či páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločnú domácnosť.
Domáce alebo partnerské násilie páchané na žene je rodovo podmienené násilie – skutočnosť, že sa deje najmä ženám, je rodovo podmienená ako následok sociálnej nerovnosti medzi mužmi a ženami (rodová nerovnosť).
Páchateľom domáceho násilia je spravidla osoba v mocenskom postavení a obeťou osoba závislá od páchateľa. Toto postavenie je konštantné a nemenné, na rozdiel od bežných partnerských hádok a konfliktov obeť nikdy „nemá vo vzťahu navrch“.
Obeťou domáceho násilia sa môže stať ktokoľvek, avšak existujú určité rizikové faktory, ktoré robia obeť mimoriadne zraniteľnou, ako je:
- pohlavie obete – ženy sú spravidla fyzicky slabšie, tehotenstvo a spoločné deti zvyšuje mieru závislosti od páchateľa;
- závislosť od páchateľa – žena v domácnosti, dieťa, starší rodič alebo zdravotne postihnutý člen alebo členka rodiny;
- viacnásobné znevýhodnenie – ako je etnicita, cudzinecký pôvod alebo imigrantský status.
Čo robiť ak ste obeťou?
V prípade bezprostredného útoku volajte Políciu SR (158, prípadne 112), ak nemáte prístup k telefónu, pokúste sa zavolať od susedov, z telefónnej búdky, neupratujte, ponechajte stopy po napadnutí pre prípad dokazovania, s pracovníkom polície hovorte bez prítomnosti partnera, po napadnutí navštívte odborného lekára a nechajte si vypracovať lekársku správu, pokiaľ násilník nebol políciou zaistený je z bezpečnostného hľadiska lepšie odísť k rodine či k známym. Ak je to možné, neodchádzajte bez detí, mohlo by byť ťažké získať ich späť.
Čo v prípade dlhodobého násilia?
Nehanbite sa za svoju situáciu, neobviňujte sa, zavolajte niekomu, komu veríte, všimnite si okolnosti, ktoré signalizujú útoky agresora (opitosť, hádka), v prípade, že by mohlo dôjsť k napadnutiu, odíďte z dosahu, dohodnite si dopredu so susedmi (rodinou) nejaký signál, podľa ktorého spoznajú, že ste v ohrození, vyhýbajte sa miestam, v ktorých sú v byte uložené nebezpečné predmety a miestam, z ktorých nie je možné uniknúť (kúpeľňa).
Zapamätajte si kontakty, na ktoré sa môžete v prípade krízovej situácie obrátiť, naplánujte si možnú únikovú cestu z domácnosti, premyslite si kam by ste mohli odísť. Pripravte si pohotovostný kufor s najnutnejšími vecami a dokladmi a uložte ho na bezpečnom mieste (práca, kamarátka, krízové centrum), kontaktujte krízové centrum vo vašom okolí, ktoré vám pomôže riešiť situáciu, prvý krok je ťažký – pokiaľ nič neurobíte, násilie samé neprestane.
Na jednom bilborde bol nedávno slogan: „Keď z manželského puta zostanú len putá.“ Končia násilníci za mrežami?
V realite? Skôr nie ako áno. To už musí násilník urobiť riadny násilnícky útok. V našej spoločnosti panuje vysoká miera tolerancie tak voči alkoholu, ako aj voči násiliu. Samotné obete si často myslia, že násilník nerobí nič neobvyklé, čo by sa nedialo jeho matke alebo susede od vedľa. A že až také hrozné to nie je, že ešte stále sa to dá vydržať.
Potom si však prečítate v správach, že 17-ročný mladík ubodal 30 ranami nožom svojho otca, ktorý celý život krutým spôsobom týral celú rodinu. Prečo to muselo zájsť až tak ďaleko? Chápem, že obeť týrania je „chorá“, teda nemá reálny odhad, čo je alebo nie je v medziach normy. Ale čo teda robí jeho okolie? To si skúsme zodpovedať sami.
Autor: Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav,PhD., MPH, riaditeľ
Ilustračné foto: Pexels/Anete Lusina