Valné zhromaždenie OSN 20. septembra 1993 vyhlásilo 15. máj za Medzinárodný deň rodiny (International Day of Families). Pri príležitosti tohto dňa OSN povzbudzuje vlády a krajiny, aby venovali pozornosť téme rodiny a realizovali pro-rodinné projekty.
Rodina je pre Slovákov najdôležitejšou hodnotou, ktorá si zaslúži podporu i uznanie. Zdravá rodina založená manželstvom muža a ženy, ktorí s láskou prijímajú deti ako dar je pre štát tou najlepšou devízou pre ekonomický i hodnotový rozvoj. Rodina je našou základnou spoločenskou hodnotou pre dobré aj ťažšie časy.
Prvý celoslovenský Medzinárodný deň rodiny na Slovensku sa konal v roku 2009, kedy sa 16. mája na bratislavskom Námestí SNP na hromadnom podujatí stretli rodiny z rôznych kútov Slovenska. Deň rodiny je občianskou a apolitickou aktivitou vyzdvihujúcou hodnotu rodiny.
Cieľom osláv Dňa rodiny je dostať rodinu do centra pozornosti spoločnosti, aby sa stala priateľskou k rodine. Na prahu demografickej krízy je prorodinné smerovanie krajiny nevyhnutné.
Dlhoročným mottom Dňa rodiny bol slogan „Aby deti otca mali, aby mali mamu“, od roku 2018 sa hlavné motto každý rok aktuálne mení a aktivity daného ročníka sú mu prispôsobené.
Rodina v liečbe závislosti
Rodina a rodičia sú vzorom pre svoje deti či chcú alebo nie, a to sa netýka len oblasti konzumácie alkoholu alebo iných drog, ale týka sa to všetkého vzorového správania, sociálnych spôsobilostí a modelových situácií, ktoré sa dieťa v priebehu vývinu učí od svojich rodičov. Dieťa potrebuje pre svoj zdravý a optimálny vývin istotu a bezpečie. Ambivalentné postoje a city, nevypočítateľné správanie, často s agresívnymi tendenciami rozhodne spôsobuje zmätok a disharmóniu v celej rodine a mimoriadne ohrozuje ontogenézu detského člena rodinného systému (Alcoholics Anonymous 2001; Bock 2008; Woititz 2002). Aj keď spoluzávislý rodič hovorí dieťaťu „ľúbim ťa“, hovorí to v zúfalstve a trápení. Túto inkongruentnosť dieťa cíti, čo sa následne môže prejaviť u dospelých detí alkoholikov (resp. závislých rodičov) ambivalentnosťou v interpersonálnych vzťahoch (Woititz 2002). J. G. Woititz (2002, s. 14–15) uvádza všeobecné charakteristiky v rôznej miere vyskytujúce sa u dospelých detí alkoholikov:
1. dospelé deti alkoholikov len tušia, aké správanie je normálne;
2. dospelé deti alkoholikov majú problém s dokončením začatých vecí;
3. dospelé deti alkoholikov klamú, aj keď povedať pravdu je ľahké;
4. dospelé deti alkoholikov sa hodnotia veľmi prísne, bez zľutovania;
5. dospelé deti alkoholikov majú problém sa zabávať;
6. dospelé deti alkoholikov sa vnímajú veľmi vážne;
7. dospelé deti alkoholikov majú ťažkosti v intímnych vzťahoch;
8. dospelé deti alkoholikov reagujú prehnane na zmeny, nad ktorými nemajú kontrolu;
9. dospelé deti alkoholikov sa neustále dožadujú pochvaly a súhlasu;
10. dospelé deti alkoholikov sa cítia byť odlišné od ostatných ľudí;
11. dospelé deti alkoholikov sú prehnane zodpovedné, alebo prehnane nezodpovedné;
12. dospelé deti alkoholikov sú extrémne oddané, aj keď táto oddanosť nie je zaslúžená resp. opodstatnená;
13. dospelé deti alkoholikov sú impulzívne a majú tendenciu konať bez uváženia, prehodnotenia alternatívneho správania a zhodnotenia následkov. To vedie k pocitu zmätku, strate kontroly nad situáciou, čo má za následok averziu voči vlastnej osobe.
Našim príspevkom sme chceli poukázať na prácu s rodinou v liečbe závislosti, ktorú považujeme za jeden z nosných pilierov všetkých úrovní prevencie závislostí, nevyhnutnosť jej prepojenia a súčinnosť s preventívnymi programami.
Autor: Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, riaditeľ
Ilustračné foto: Unsplash/ Juliane Liebermann