História špecializovanej nemocnice sa na Prednej Hore začala nepriamo písať už s príchodom aristokratických rodov Coburg aj Koháry, ktoré sa prepojili sobášom Ferdinanda Juraja Coburga a Márie Antónie Gabriely Koháryovej vo Viedni v roku 1816.
Ferdinand Juraj Coburg, manžel Márie Antónie Gabriely Koháryovej podnikol rôzne kroky na to, aby získal uhorské štátne občianstvo a tým zaistil svojej rodine majetok Koháryovcov vrátane malebného kopca Predná Hora. V roku 1861 prichádza na svet vnuk spomínanej dvojice Ferdinand Maximilián Karl Leopold Mária (Ferdinand I., Ferdinand Bulharský).
Ferdinand I. strávil väčšinu svojho detstva v mestách, aj napriek tomu jeho láska k prírode, botanike a faune neutíchala. Všetkému zodpovedá aj jeho pseudonym „gróf Murányi“ čím preukazoval neutíchajúcu úctu k okolitej prírode Horného Uhorska.
Začiatkom 20. storočia si na výstave vo Viedni vyhliadol drevený zámoček – tzv. letohrádok, ktorý si nechal doviesť a zmontovať na vopred pripravených murovaných základoch na Prednej Hore. Išlo o skutočne progresívnu stavbu – skladačku. Bolo to jeho dočasné sídlo, kým sa v pozadí budovalo zimné sídlo Ferdinanda I. (dnešná špecializovaná nemocnica).
Zadanie pre výstavbu neobarokového loveckého zámku, s piatimi poschodiami, botanickou záhradou a orlojom dostala budapeštianska firma Kondoras – Feldi. Všetko to začalo v roku 1911, dokončenie hrubej stavby bolo v roku 1914. Nepriazeň osudu a obdobie v ktorom vtedy žil (prvá svetová vojna) zapríčinili, že výstavba loveckého zámku utícha.
Možno to neviete, no Ferdinand I. vládol od svojich 26 rokov v Bulharsku, dal ho vyhlásiť za nezávislé a stáva sa tak tamojším cárom. Stále pretrvávajúca prvá svetová vojna, následky balkánskych vojen a všetky jeho rozhodnutia v tom období zapríčinili, že Ferdinand I. abdikuje v prospech svojho syna Borisa III. Po abdikácií prebýva na Slovensku vrátane Prednej Hory.
Roku 1944 je pamätným, keďže excár Ferdinand I. z rodu Coburg definitívne odchádza z Prednej Hory spolu s ustupujúcou nemeckou armádou, a nikdy viac sa do týchto končín nevracia. Rovnako smutný príbeh je spojený aj s monumentálnou stavbou na Prednej Hore, ktorá ostáva nedokončená.
Áno aj takýmito úryvkami z histórie sa vás pokúsime preniesť do čias nie tak dávnych. Nie všetko čo sa vtedy dialo bolo šťastné a úsmevné, ovplyvniť to nevieme, poučiť sa z toho však môžeme. To, ako to pokračovalo v medzivojnovom období, alebo lepšie povedané po druhej svetovej, prezradíme neskôr. Máte sa na čo tešiť…
Autorka: Bc. Barbora Vrabcová, referentka podporných služieb
Ilustračné foto: archív