Sestry tvoria dôležitý článok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti o závislých pacientov. Pri svojej práci uplatňujú holistický prístup v starostlivosti o pacienta, zohľadňujú jeho špecifické potreby a usilujú sa o vytvorenie liečebno-ošetrovateľského vzťahu. Sú členmi terapeutického tímu a zároveň vstupujú do procesu riadenia liečby rôznych druhov závislostí tým, že vykonávajú nielen ošetrovateľskú, ale aj edukačnú a podporno-psychoterapeutickú starostlivosť.
Sestra a ošetrovateľská starostlivosť
V ošetrovateľskej starostlivosti sestra pracuje metódou ošetrovateľského procesu, ktorý predstavuje systémový prístup a komplexné riešenie problémov pacienta. Samostatne vykonáva posudzovanie stavu pacienta, stanovuje ošetrovateľskú diagnózu, realizuje ošetrovateľské intervencie a vyhodnocuje poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Pre posúdenie zdravotného stavu pacienta, sestra používa Zdravotný záznam pre pracoviská psychiatrie (modifikovaný v OLÚP, n.o. Predná Hora podľa Gordonovej koncepčného modelu zdravia). Okrem posúdenia biologických potrieb sa sestra špecificky u závislého pacienta zameriava na posúdenie jeho sociálnych a psychických potrieb ako sú napríklad: vplyv závislostí na rodinu, na prácu, zamestnanie a na vzťahy. Ďalej posudzuje u pacienta kognitívne procesy jeho náladu a správanie. Špecifikom posúdenia je aj odber anamnézy drogovej závislostí a posúdenie abstinenčných príznakov. Počas vstupného posudzovania sa sestra ďalej zameriava aj na posúdenie rizík v súvislosti s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti. Pracuje podľa vypracovaného lokálneho ošetrovateľského štandardu OLÚP, n.o., Predná Hora ,, ŠO – Manažment riadenia rizík pacienta“. Ošetrovateľský štandard definuje identifikáciu rizika, assesment rizika s využitím meracích techník a hodnotiacich škál, označenie rizika, posúdenie stupňa rizika, riadenie rizika a vyhodnotenie rizika. Najčastejšie sesterské diagnózy v oblasti rizík, ktoré sestra u pacienta individuálne podľa posúdenia zdravotného stavu pacienta stanovuje, sú napríklad: P 104 RIZIKO ZMENY PSYCHICKÉHO STAVU – SPRÁVANIA., S123 RIZIKO SEBAPOŠKODZOVANIA., P 114 RIZIKO ZMENY PSYCHICKÉHO STAVU ÚZKOSŤ, DEPRESIA., A 116 RIZIKO VZNIKU ÚRAZU – PÁDU., T101 RIZIKO DEFICITU OBJEMU TELESNÝCH TEKUTÍN., A124 RIZIKO ALERGICKEJ REAKCIE a iné. Pokiaľ si to zdravotný stav pacienta vyžaduje a lekár ordinuje zvýšené pozorovanie (ďalej ZP!) pri riziku vzniku AS (abstinenčného syndrómu)., EZ (epileptického záchvatu)., PS (presuicidálneho správania) a AgS (agresívneho správania), sestra umiestni pacienta na izbu stabilizácie a observácie (SOI). Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti sestra vykonáva zvýšené samostatné ošetrovateľské intervencie, monitoruje a zaznamenáva zdravotný stav pacienta do dekurzu až do zrušenia ZP! lekárom. Pri vykonávaní ošetrovateľskej starostlivosti nesie plnú zodpovednosť za výkony, ktoré realizuje. Pri svojej práci dodržiava individuálny prístup k pacientom, rešpektuje základné zložky ošetrovateľstva – starostlivosť o zdravie, predchádzanie ochoreniam a podieľa sa na zlepšovaní zdravotného stavu pacienta.
Sestra a edukačná činnosť
Sestra počas liečebného procesu u závislých pacientov vstupuje aj do roly edukátorky. Prostredníctvom edukácie, ale aj rôznych voľno časových aktivít počas liečby sa snaží pacientov motivovať k abstinencii a k zmene ich doterajšieho spôsobu života. Je to proces zameraný na poskytovanie informácii, na výchovu a vzdelávanie. Edukačný program si sestry vypracovali v spolupráci s terapeutmi a je súčasťou harmonogramu terapeutických aktivít. Počas liečby ho absolvujú ho všetci pacienti. Je presne časovo stanovený a zahŕňa plán edukačných prednášok. V úvode liečby sestry pravidelne raz týždenne poskytujú novoprijatým pacientom základné informácie o psychoterapeutických aktivitách a o doliečovaní. Ďalej oboznamujú pacientov s liečebným a domácim poriadkom a s bodovacím poriadkom. V priebehu liečby edukujú pacientov v oblasti dodržiavania základných zásad hygieny, poskytovania základnej predlekárskej prvej pomoci a to v teoretickej aj praktickej časti, pričom pacienti majú možnosť si odskúšať na figuríne poskytovanie KPR. V závere liečby sestry poskytujú pacientom základné informácie o doliečovaní a o resocializácii. Pravidelne jedenkrát v týždni u novoprijatých pacientov a u pacientov pred ukončením liečby ich sestra edukuje o význame doliečovania, podrobne rozoberá doliečovacie programy, informuje o kluboch abstinujúcich na Slovensku a o ich poslaní, vysvetľuje princípy programu 12 krokov Anonymných alkoholikov a fungovanie svojpomocných skupín. Zdôrazňuje význam resocializácie a poskytuje zoznam akreditovaných resocializačných zariadení. V rámci edukačného plánu si sestry pripravujú a realizujú aj iné edukačné prednášky pre pacientov a to na rôzne témy ako napríklad: Pitný režim, Duševná hygiena a stres, Liečivé účinky ovocia a zeleniny, Výživa a tvoje zdravie Liečivé rastliny a ich účinky na zdravie, Chrípka, Zvýšená hygiena/ochrana pri vírusových ochoreniach a iné témy. Prostredníctvom uvedených edukácii je snahou sestier preklenúť obdobie po ukončení ústavnej liečby závislostí, uľahčiť pacientom návrat späť do normálneho života.
Sestra a podporno-psychoterapeutická činnosť
Sestra je členkou terapeutického tímu a participuje v procese uzdravovania. Poskytuje nielen komplexnú psychiatrickú ošetrovateľskú a edukačnú starostlivosť ale vykonáva aj podporno-psychoterapeutickú činnosť, ktorá je aj jedným z cieľov na úseku ošetrovateľstva: ,,Zvýšiť efektívnosť spoluúčasti sestier v psychoterapeutickom procese“. Sestra tak vstupuje do psychoterapeutického procesu tým, že sa zúčastňuje na ranných terapeutických sedeniach, spolupodieľa sa na príprave terapeutického programu a harmonogramu terapeutických aktivít pre pacientov. Zúčastňuje sa skupín so psychológom a vykonáva náhradné terapeutické aktivity ako napríklad: psycho-hry pre pacientov. Je to súbor hier pre skupinové aktivity, zameraný na koncentráciu pozornosti, rozvoj pamäti, tvorivosti, logického myslenia a rozvoj komunikačných schopností. Pre skvalitnenie priebehu liečby, ako pre záujem a chcenie sestier vstupovať do podpornej terapie, sa vypracoval pre sestry plán vzdelávania v biblioterapii a v autogénnom tréningu, s pravidelnou supervíziou a s dohľadom nad psychoterapeutickými aktivitami vykonávanými sestrou. Sestry tak získali rôzne informácie o aktivitách. Naučili sa napríklad: aký je cieľ aktivít, ako pracovať s pacientmi a aké otázky klásť, akú vhodnú literatúru použiť, ako pracovať s textom, hlasom a iné. Biblioterapia so sestrousa stala pravidelnou aktivitou pre pacientov, je zahrnutá do harmonogramu terapeutických aktivít a časovo rozdelená na čítanie prevažne na závislosť zameraného textu a na diskusiu. Schultzov autogénny tréning je ďalšou pravidelnou aktivitou, ktorú vykonáva sestra a prebieha formou hovoreného slova s relaxačnou hudbou. Ďalej sestra vykonáva dohľad, koordinuje a organizačne zabezpečuje rôzne ďalšie, nad rámec harmonogramu a ad hoc potrebné aktivity pre pacientov (čítanie, relax bez sestry, samoskupiny, videoterapia..), je nápomocná pri riešení vzniknutých problémov a spolupracuje s terapeutom. Vytvára a udržiava terapeutické prostredie pričom sa snaží ovplyvňovať pacientovo rozhodovanie zotrvať v liečbe a posilňovať jeho motiváciu sa liečiť. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je našim cieľom, neustále sa v oblasti psychiatrickej starostlivosti a v oblasti rozvoja rôznych zručností, odborne vzdelávať.
PhDr. Marianna Hajdúková