Táto otázka sa netýka len Christiane F. a jej priateľov, ale každého jednotlivca, ktorý sa rozhodne užívať psychoaktívnu látku aj napriek jej rizikám. Kniha, ktorá vznikla náhodou, poukazuje na fakt, ako sa z drogy stáva samotný zmysel života. Hoci je dielo písané o spoločnosti v 70. rokoch minulého storočia, stále patrí medzi nadčasové, pretože znázorňuje silu drogy, ktorá je nemenná. Každá strana je spoveďou trinásťročného dievčaťa, vďaka ktorému zistíme ako ľahké, a zároveň nenápadné je podľahnutie závislosti.
Prečo sa človek rozhodne užívať drogy, aj keď pozná všetky negatíva? V prvom prípade je to túžba po zážitku, no na druhej strane aj akási potreba rešpektu a úcty, ktorú osoba dosiahne len v prípade užitia danej látky. Pre hlavnú hrdinku bola rola heráčky jej výnimočnou súčasťou. Podobnú situáciu vidíme u závislých, ktorí sa neustále porovnávajú v dĺžke a množstve užívania či druhu látok, pričom ten, kto má najviac skúseností, je v očiach iných najsilnejšou osobou.
Zvládnutie abstinencie ako cesta k recidíve
Hoci je príbeh hlavnej hrdinky a jej priateľov veľmi zraňujúci a mätúci, môžeme si všimnúť, že aj keď sú závislí ľudia na pokraji svojich síl, túžia po pomoci a návrate k životu bez drog. U autorky je to vidieť najmä vtedy, keď zistí, že droga, ktorá ju privádza do stavu eufórie, zároveň berie život jej najbližším priateľom.
Vďaka knihe môžeme nahliadnuť na prežívanie devastačných stavov odvykania pri užívaní tvrdých drog. Aj keď je čítanie o odvykaní na spracovanie veľmi náročné, môžeme si všimnúť, ako je každý ľudský orgán touto drogou ovplyvnený. Po fyzickom a psychickom vyčerpaní je prítomný príjemný pocit hrdosti a odhodlania do života v roly abstinenta.
To, že si je osoba vedomá toho, že dokáže abstinovať, resp. prekonať proces odvykania, ju motivuje v tom, že je schopná znova užívať danú látku a opakovane s užívaním prestať. Táto predstava má za dôsledok oveľa silnejšiu recidívu, ktorú nie je možné tak ľahko zastaviť, čo si človek nie vždy dokáže uvedomiť. Závislá osoba je v bludnom kruhu, ktorý môže zastaviť len ak bude dostatočne odhodlaná prestať a vyhľadá pomoc.
…ale prečo stanica ZOO?
Stanica, na ktorej tieto deti trávili najviac času dostala slangový názov, ktorý jasne pomenúva ich závislý život. Deti postávali pred stanicou a čakali, kedy si budú môcť zarobiť na ďalšiu dávku. Stáli tam ako zvieratá v zoologickej záhrade, na ktoré sa ľudia chodia pozerať za účelom zábavy. Nevnímali svoju vlastnú hodnotu, prednejšie im bolo vyzerať čo najlákavejšie. Ak by osoby neboli závislé, nikdy by na stanici nestáli, no v daných prípadoch sú osoby orientované len na slastný pocit z danej látky.
Avšak význam tohto názvu môžeme vidieť aj v ich správaní, pričom autorka opisovala, že sú na stanici prítomní ľudia, ktorí sú ochotní byť agresívnymi, len aby získali svoju dávku. Nie raz sa stretneme s prípadom závislosti, ktorý je súdom nariadený, pričom závislý si nie je po vytriezvení vedomý svojho správania, teda správa sa ako tzv. zviera.
Hoci je dielo o mladom dievčati, v jej príbehu sa dokáže nájsť aj dospelý muž. Existuje množstvo kníh o závislosti, avšak málo z nich ponúka hĺbku poznania takéhoto života. Kniha teda celkovo ponúka ponaučenie, nádej, ale zároveň aj sklamanie z opätovných recidív, ktoré však odrážajú skutočný boj človeka so závislosťou.
Autorka: Mgr. Anabela Bujalková, psychologička
Ilustračné foto: Unsplash/Matias North