Well-being sa do slovenského jazyka prekladá aj ako životná spokojnosť, šťastie či radosť, najčastejšie sa však stretávame s pojmom osobná pohoda. Hovoríme teda nielen o neprítomnosti choroby či poruchy, ale podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide o „stav úplnej telesnej, duševnej a spoločenskej pohody“.
V minulosti sa o takýto stav ľudia pokúšali hedonistickým spôsobom života, ktorého cieľom bolo dosiahnuť pôžitok a slasť tým, že sa vyhnú utrpeniu. V súčasnosti tento prístup označujeme za subjektívny well-being, ktorý hovorí o prítomnosti pozitívnych emócií ako spokojnosť, bezstarostnosť, radosť či zdravie a absencii tých negatívnych, a to hnevu, žiarlivosti a sklamania. Jeho limitom je najmä, že kolíše so životnými situáciami a nevedie k trvácemu stavu eudaimonie, čiže blaženosti.
Druhý prístup k well-beingu vychádza z učenia antickej kynickej školy, ktorá hovorila o presvedčení, že ľudia môžu dosiahnuť cnosť a šťastie vlastnou nezávislosťou na svojich vnútorných potrebách a náruživostiach, ktorý sa neskôr vyvinul v eudaimonický prístup zaoberajúci sa psychologickým well-beingom. Eudaimonická koncepcia smeruje ľudí k životu v súlade s ich daimonom, pravým ja, ktorý je možno podľa Watermana (1993) dosiahnuť vtedy, ak sa naša životná činnosť spája s našimi vnútornými hodnotami. Hovorí tiež o osobnej expresivite, teda akejsi autenticite, možnosti rozvinúť a prejaviť vlastný potenciál.
Well-being súvisí s úrovňou nášho fyzického i duševného zdravia, ekonomickými a sociálnymi podmienkami v ktorých žijeme, a to s našou prácou, príjmom, vládnou politikou, tiež s kvalitou našich vzťahov, s prostredím, spoločnosťou a našim postavením v nej. V neposlednom rade so samotným subjektívnym pociťovaním osobnej spokojnosti.
To, na čom môžeme v našom živote pracovať, aby sme sa priblížili k osobnej pohode či blaženosti, nám pomôže vysvetliť 6 faktorový model well-beingu od autoriek Ryffovej a Keyesovej (1995):
- Sebaprijatie – popisuje pozitívny postoj k sebe, prijatie našich dobrých aj zlých vlastností a tiež stotožnenie sa so svojou minulosťou.
- S well-beingom sa často viaže aj konštrukt súcitu, ktorý súvisí s porozumením utrpenia, ktoré vychádza z vonkajších okolností života, a tiež ktoré vzniká z našich vlastných chýb, zlyhaní či osobných nedostatkov (Neff, 2011). Spája sa so súcitom k druhým aj k sebe samému, prejavuje sa láskavosťou a túžbou zmierniť toto utrpenie a vychádza z presvedčenia, že nedokonalosť je všeobecnou súčasťou ľudskej skúsenosti (Neff a Dahm, 2015). Kultiváciou súcitu sa podľa viacerých štúdií zvyšuje naša osobná pohoda.
- Autonómia – nezávislosť, nepodliehanie sociálnemu nátlaku, schopnosť kontrolovať svoje správanie zvnútra skrz vlastné hodnoty a normy správania.
- V týchto dvoch dimenziách v štúdii skórovali vyššie muži oproti ženám (Matud et al., 2019).
- Pozitívne vzťahy s druhými – hovorí o uspokojivých medziľudských vzťahoch, tiež o schopnosti empatie a lásky.
- V štúdia Linovej a Yehovej (2014) sa zistilo, že ľudia, ktorí zažívajú vyššiu mieru vďačnosti, majú bližšie k prosociálnemu správaniu, čo podporuje kvalitu a posilňuje ich medziľudské vzťahy. Majú teda viac sociálnej opory, čo prispieva k ich well-beingu.
- Osobný rast – je o pocite, že sa posúvame, sme otvorení novým skúsenostiam, uskutočňujeme “svoj potenciál”.
- V týchto dvoch dimenziách v štúdii skórovali vyššie ženy oproti mužom (Matud et al., 2019).
- Zvládanie životného prostredia – schopnosť kontrolovať vonkajšie aktivity, efektívne využiť príležitosti a vlastné silné stránky, schopnosť naplniť si svoje potreby.
- Zmysel života – súvisí so životnými cieľmi a dosahovaním týchto cieľov, vnímaním podstaty minulého a súčasného života. Sú to tiež presvedčenia, ktoré dodávajú nášmu životu zmysel.
- Spiritualita podľa viacerých štúdií prispieva k well-beingu.
Z vyššie uvedeného by práve individuálna terapia mohla byť prostriedkom, ako otvoriť tieto témy a pomôcť nasmerovať k zmene, ak príde táto potreba. Rovnako vnímam aj otvorenosť, zvedavosť a ochotu učiť sa novým zručnostiam a vedomostiam, napríklad vo forme kurzu alebo krátkeho vzdelávania, záujem o nejakú filozofiu či šport, za dobrý zdroj, ako sa spoznávať so svojim „daimonom“.
Odporúčania na literatúru, podcasty a bonus:
Knihy:
- James Clear: Atómové návyky (2019)
- Meik Wiking: Hygge (2017)
Podcasty:
- Ľudskosť
- Nevyhorení
Netflix:
- Headspace Guide to Meditation
Zdroje:
- Gregory, T.; Brinkman, S. (2015). Development of the Australian Student Wellbeing survey: Measuring the key aspects of social and emotional wellbeing during middle childhood. Adelaide : Fraser Mustard Centre, 2015. 72 s.
- Kebza, V.; Šolcová, I. (2003). Well-being jako psychologický a zároveň mezioborově založený pojem. In : Československá psychologie, 2003. vol. 18, no. 4, s. 333 – 345.
- Křivohlavý, J. (2002). Psychologie nemoci. Praha: Grada, 2002. 200 s.
- Livingston, V.; Jackson-Nevels, B. & Reddy, V., V. (2022). Social, Cultural, and Economic Determinants of Well-Being. Encyclopedia. 2(3), 1183-1199.
- Lin, Ch. & Yeh, Y. (2014). How Gratitude Influences Well-Being: A Structural Equation Modeling Approach. Social Indicators Research, 118(1), 205–217.
- Matud, M., P.; Lopéz-Curbeolo, M. & Fortes, D. (2019). Gender and Psychological Wellbeing. Int. J. Environ. Res. Public Health. 16(19), 3531.
- Neff, K. D. (2011). Self-compassion, self-esteem, and well-being. In : Social and Personality Psychology Compass, 2011. vol. 5, no. 1, p. 1 – 12. doi:10.1111/j.17519004.2010.00330.x
- Neff, K. D.; Dahm, K. A. (2015). Self-compassion: What it is, what it does, and how it relates to mindfulness. In : M. Robinson, B. Meier & Ostafin (Eds.). Mindfulness and Self-Regulation. (1 – 40). New York : Springer
- Ryan, R. M.; Deci, E. L. (2000). Self-Determination Theory and the Facilitation of Intrinsic Motivation, Social Development, and Well-Being. In American Psychologist. 2000, vol. 55, no. 1.
- Ryff, C. D.; Keyes, C. L. (1995). The strucutre of psychological well-being revisited. In Journal of Personality and Social Psychology.1995, vol. 69, no. 4.
- Tretera, I. (1999). Nástin dějin evropského myšlení. Praha: Paseka, 1999. 374 s.
- Waterman A. S. (1993). Two conceptions of happiness: contrasts of personal expressiveness (eudaimonia) and hedonic enjoyment. In : Journal of Personality and Social Psychology, 1993. vol. 64, no. 4, p. 678-691. doi: 10.1037/0022-3514.64.4.678
Autorka: Mgr. Katarína Petruláková, psychologička
Ilustračné foto: Pexels/Stephan Seeber