Svetový deň rodičov vznikol v roku 1994 v USA, kedy vtedajší prezident Bill Clinton na Kongrese podpísal uznesenie pre uznanie a podporu úlohy rodičov pri výchove detí. Rodičia sú každodennými vychovávateľmi a životnými vzormi, ktorí si zaslúžia našu úctu, vďaku a rešpekt za ich odovzdanosť, starostlivosť, hodnoty a rady.
Výchova detí v rodine je mimoriadne dôležitá pre vývoj jedinca. Veľmi dôležitý je postoj rodičov k deťom, ich konanie a výchova poznačí dieťa prakticky na celý život. Zároveň deti majú veľkú emocionálnu a psychologickú hodnotu pre rodičov.
Mnohí rodičia často konštatujú, že v škole ich učili všeličo, ale ako sa starať o dieťa a ako byť dobrým rodičom, to im v škole chýbalo. Mnohí mladí rodičia nemajú po príchode dieťaťa na svet prakticky žiadne výchovné skúsenosti a učia sa postupne – na vlastných chybách. Neraz si neskôr uvedomujú svoje chyby vo výchove, svoje nesprávne postoje, vplyvy a podobne.
Z odborného hľadiska je cieľom výchovy rozvoj osobnosti dieťaťa z rozumovej stránky, osvojenie si rôznych zručností, získanie skúseností potrebných pre život, vypestovanie si spoločensky žiaducich návykov, vlastností a pozitívne formovanie charakteru. Máloktorí rodičia sa vedome zamýšľajú nad cieľom výchovy, skôr ho len intuitívne tušia.
Za nebezpečné prvky a štýly výchovy psychológovia považujú:
- Protichodnosť požiadaviek rodičov – jeden z rodičov žiada „veľa“, iný „menej“, jeden je veľmi prísny, iný benevolentnejší. Dieťa je zmätené.
- Sústavné kritizovanie dieťaťa – neustále poukazovanie na jeho chyby, bez vysvetlenia a pomoci, aby sa dieťa naučilo, aby chyby odstránilo môže vyvolať pocit menejcennosti.
- Citovo chladný postoj k dieťaťu alebo sústavné rozmaznávanie – veľmi chladná výchova, ale i rozmaznávanie škodí pri výchove dieťaťa.
- Extrémne požiadavky na dieťa alebo úplná voľnosť – dieťa sa často nedokáže vyrovnať s veľmi vysokými požiadavkami, s akýmsi napĺňaním vlastných ambícií rodiča, ale vie zneužiť prílišnú voľnosť.
- Veľmi dôsledná, starostlivá výchova a nadmerná úzkostlivosť zo strany rodičov – zvyšujú v dieťati sebecké správanie, či naopak, pri nezdravej citovej naviazanosti zvyšujú úzkosť, pocit samoty a strach.
- Pripomínanie rodičovských zásluh, časté výčitky.
- Zanedbávanie rodičovskej výchovy – napríklad pre veľké pracovné tempo, pre nedostatok času, časté odkladanie detí k starým rodičom.
- Nepripúšťanie samostatnosti dieťaťa a obmedzovanie dieťaťa – ochranársky postoj.
- Preferovanie niektorých detí – súrodenec môže byť dávaný za vzor múdrosti, šikovnosti, pracovitosti.
- „Podplácanie“ detí – častý prvok rozmaznávania detí a jeho spojenia s úplnou slobodou, cieľom je zakryť nedostatky rodičov, ich previnenia, nedostatok času na deti.
- Nepriateľský, až agresívny postoj k dieťaťu – tvrdosť, hrubosť, vulgárnosť rodiča.
- Neprimerané tresty či podmienky sú ďalšou výchovnou chybou – v dieťati vyvolávajú nedôveru voči rodičom a ich spravodlivosti.
Práve negatívne javy vo výchove detí vedú k problémom s deťmi, medzi ktoré zaraďujeme napríklad:
- Klamstvá – ide o vyslovenie vedome nepravdivého výroku, ktorý sa nezhoduje s vnútorným presvedčením dieťaťa;
- Záškoláctvo – ide o nevhodné vyplnenie voľného času určeného na vzdelávanie;
- Úteky z domu – ide o únik pred napätou rodinnou atmosférou;
- Prejavy agresie – ide o výskyt útočnosti, výbojnosti, násilia, hnevu, nenávisti, odporu a netolerancie v správaní;
- Šikanovanie – ide o zámerné a nevyprovokované použitie sily jedným žiakom alebo skupinou žiakov, s cieľom opakovane spôsobiť bolesť alebo ťažkosti inému žiakovi;
- Zneužívanie drog – ide o vpravovanie prírodnej alebo chemickej látky do organizmu, ktoré ovplyvňujú nálady, vedomie a taktiež správanie človeka, pôsobí na zmenu psychiky a na zmenu fyzických funkcií.
Autor: Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, riaditeľ
Ilustračné foto: Pexels/Dominika Roseclay