Úvod » Aktuality » Blog » Ako sa chrániť – návrhy a odporučenia pre dospelých

Ako sa chrániť – návrhy a odporučenia pre dospelých

Keď spoločnosť zasiahne závažná udalosť, vyvolá to individuálny aj kolektívny stav vysokej citlivosti. Kritická udalosť a pretrvávajúca krízová situácia, ako je pandémia koronavírusu, môžu spôsobiť obzvlášť intenzívne emocionálne reakcie, ktoré môžu narušiť kapacitu ľudí ako fungovať, kým udalosť trvá a aj po tom, ako skončí.

Od udalosti až do súčasnosti sa môžu vyskytnúť tieto fázy:

Akútna fáza (pocit odcudzenia a derealizácie, pocit, že nie sme sami sebou, necítime svoje telo, zmätenosť, priestorová a časová dezorientácia). Šok je súčasťou akútnej fyziologickej reakcie na stres a je to mechanizmus, ktorý umožňuje zachovať si určitú vzdialenosť od udalosti. Táto vzdialenosť od udalosti je potrebná na to, aby sme boli schopní absorbovať jej dopad, prípadne aby sme mohli reagovať na počiatočné potreby.

Fáza emocionálna: môžeme cítiť širokú paletu emócií, ako je smútok, vina, hnev, strach, zmätok a úzkosť. Môžu sa tiež rozvinúť telesné reakcie, ako sú somatické poruchy (bolesti hlavy, gastrointestinálne problémy, atď.) a problém upokojiť sa.

Fáza prijatia a zvládania: začíname premýšľať o nad tým, čo sa stalo, hľadáme vysvetlenie s pomocou všetkých našich zdrojov (“Prečo sa to stalo? Čo môžem urobiť? Prečo teraz?…”).

Toto sú najbežnejšie reakcie, ktoré môžu pretrvávať niekoľko dní alebo týždňov:

  • Intruzívne myšlienky: opakujúce sa a rušivé myšlienky a obrazy, vnucujúce sa a neodbytné spomienky (flešbeky).
  • Vyhýbanie: neúspešné pokusy vyhnúť sa súvisiacim myšlienkam alebo pocitom. Nemožnosť priblížiť sa tomu, čo sa týka udalosti/situácie.
  • Depresívna nálada a/alebo pretrvávajúce negatívne myšlienky. Negatívne presvedčenia a očakávania voči sebe alebo svetu (napr. začínajú sa objavovať negatívne myšlienky ako: “svet je úplne nebezpečný”).
  • Pretrvávajúce a iracionálne pocity viny voči sebe alebo iným za to, že (sme) spôsobili alebo vyvolali traumatickú udalosť alebo jej následky, najmä po priamej skúsenosti s kontaktom alebo infekciou. Pocity viny za to, že sme prežili/ nenakazili sa.
  • Pretrvávajúce negatívne emócie súvisiace s traumou/ohrozujúcou situáciou (napr. pocity strachu, hrôzy, zlosti, viny, hanby aj na dlhý čas a aj keď sa zdá, že sa situácia zlepšuje).
  • Ťažkosti so spánkom a/alebo jedlom: ťažkosti so zaspávaním, časté prebúdzanie a nočné mory alebo hypersomnia, čo znamená spať oveľa dlhšie).
  •  Strata záujmu o príjemné aktivity.
  • Pocit, že nás každodenné úlohy a nutnosť preorganizovať si denné aktivity zaplavujú, paralýzujú.

Existujú zreteľné individuálne rozdiely v prejavoch, trvaní a intenzite týchto reakcií.

ČO MOŽEME UROBIŤ

  • Vedieť, ako rozpoznať naše vlastné o emocionálne reakcie a ťažkosti, ktoré by sme mohli mať.
  • Nepopierajte svoje pocity, ale nezabúdajte, že je normálne, že každý emocionálne reaguje na takúto neočakávanú, nepredvídateľnú a ohrozujúcu udalosť/situáciu.
  • Monitorujme svoje fyzické a emocionálne reakcie.
  • Pamätajme, že nie sme sami, ale – hoci nie sme vo fyzickom kontakte – sme súčasťou systému a organizácie, ktoré nás môžu podporovať a nám pomáhať, a to aj emocionálne a psychologicky.
  • Hovorme o kritickej udalosti/situácii, vzájomne si pomáhajme pri uvoľňovaní emocionálneho napätia.
  • Rešpektujme emocionálne reakcie a správanie iných, aj keď sú z nášho pohľadu úplne odlišné a ťažko pochopiteľné.
  • Snažme sa zostávať v kontakte s ľuďmi v našom živote aj prostredníctvom virtuálnych kanálov.
  • Znovu si vytvorme nejakú predvídateľnú dennú rutinu.
  • Požiadajme o pomoc ľudí, ktorým dôverujeme, prípadne si vyberme, kto nám poskytne lepší pocit niečoho známeho a bezpečia.
  • Venujme nejaký čas zotaveniu, dbajme na svoje potreby a udržujme si vzdialenosť od
  • udalosti/situácie alebo aktivít, ktoré s ňou súvisia (spánok, odpočinok, premýšľanie, plač, bytie s blízkymi atď.)
  • Chráňme svoju emocionálnu rovnováhu a obráťme sa na podporné služby.
  • Ak je to možné, obráťme sa na dostupnú psychologickú podporu zameranú na spracovanie traumatických spomienok a reakcií, ktoré sú následkom udalosti/situácie.
  • Obmedzme svoj prístup k médiám na raz alebo dvakrát denne. Ľudia, ktorí sú vystavení (kritickej udalosti), potrebujú nájsť zmysel toho, čo sa stalo a preto trávia veľa času vyhľadávaním správ.
  • Napriek tomu je potrebné sa chrániť pred nadmerným vystavením sa (podnetom súvisiacim s kritickou udalosťou).
  • Pamätajme, že pozitívnym prístupom a vyhýbaním sa katastrofickým myšlienkam pomáhame sebe aj komunite.

PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH

Použitá literatúra:

  • EMDR Europe Association – www.emdr-europe.org Head Office: Bettenstrasse 82 – CH 8400 Winterthur (Switzerland) Executive Office: Via Vitruvio 43 – 20128 Milan (Italy)